Kto vedel vtedy, že tu odchádza ktosi, kto stvoril slovenskú ideovú, filozofickú drámu, modernú tragédiu, človek európsky rozhľadený, existencialista pred oficiálnym existencializmom, dramatik, čo objavil prvky absurdity, fatality a nezmyselnosti štvrťstoročie predtým, ako k nám začali prenikať v podobe módy, kto tušil, že si o pätnásť rokov budeme objavovať Sartra, Camusa, Becketta, Adamova, Ionesca a neviem koho ešte, ale zabudneme, že v našom reakčnom, konzervatívnom, buržoázno-nacionalistickom malomestskom a vidieckom Martine žil ktosi, kto myslel a tvoril tak, že sa pred tými prvými nemusíme hanbiť.
Július Vanovič
Už v hre 3000 ľudí sa začína aj redukovanie vlastností dramatických osôb na tie najzákladnejšie, podriadené vyjadreniu myšlienky, ktorú autor určil hre a postave v nej. Opúšťa sa realistická psychologická kresba, postavy sú nositeľmi myšlienok, nie typizácie. To však nijako neznamená, že by najmä v ďalších hrách chýbali Barčovým postavám vnútorný svár, zložitejšie odtieňovanie, vnútorný i vonkajší pohyb.
Ivan Kusý
Po krátkej odmlke sa Barč-Ivan vrátil k tomu typu tvorby, ktorý bol vlastný jeho umeleckej koncepcii: k dráme ideí, zosobnených dramatickými postavami a premietnutých cez osudovo konfliktné vzťahy medzi nimi na sujetový plán hry. Azda najzovretejší umelecký tvar v zmysle literárnom i javiskovom dosiahol v dráme Matka (premiéra v martinskom Slovenskom komornom divadle i knižne 1943). Jej dramaticky vypätý dej je postavený na prudkej vzájomnej nenávisti dvoch bratov a na osobnej tragédii ženy, ktorá je matkou ich oboch, a preto v zrážke medzi nimi nájde svoju smrť.
Stanislav Šmatlák
