Július Barč-Ivan sa narodil 1. mája 1909 v Krompachoch. Do základnej školy chodil v rodisku, do gymnázia v Spišskej Novej Vsi, Kežmarku, Košiciach a Prešove, kde aj zmaturoval. Potom sa rozhodol pre štúdium práva v Prahe, no pre dlhotrvajúcu pľúcnu chorobu štúdium zanechal. Po vyzdravení sa zapísal na evanjelickú teologickú fakultu v Bratislave. Po vysvätení v roku 1934 sa stal kaplánom v Užhorode, potom farárom v Pozdišovciach. Záujem o lepšie tvorivé podmienky i potreba intenzívnejších intelektuálnych kontaktov ho roku 1942 priviedli do Martina na post tajomníka Slovenskej národnej knižnice. Z pozície tejto funkcie redigoval odborné periodiká – Obežník Slovenskej národnej knižnice a Slovenská národná knižnica, počas SNP aj Národné noviny. V rokoch 1946 – 1948 bol na dlhodobom matičnom tvorivom štipendiu, potom sa stal referentom Matice slovenskej, kde pracoval ako katalogizátor kníh až do predčasnej smrti. Zomrel 25. decembra 1953, pochovali ho na Národnom cintoríne v Martine.
