Július LENKO v r. 1927 – 35 študoval na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši, 1935 na Lekárskej fakulte, odkiaľ prestúpil na Filozofickú fakultu Slov. univerzity v Bratislave, kde študoval slovenčinu a nemčinu. Po štúdiách pôsobil r. 1939 – 42 ako učiteľ na obchodnej akadémii v Humennom, 1942 – 45 na ev. kolégiu v Prešove, 1945 – 57 na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši, 1957 – 60 bol pracovníkom Povereníctva školstva a kultúry, 1960 – 77 redaktorom vydavateľstva Tatran v Bratislave, kde žil od 1977 na dôchodku. Knižne debutoval básnickou zbierkou V nás a mimo nás (1941), ktorou sa zaradil k nadrealistom. Autor básnických zbierok Pohorie beznádeje (1946), Hviezdy ukrutnice (1947), Spomienková báseň (1948), Úrodný kameň (1951), Salvy bojovníkom (1952) a Epocha (1953), K zemi sa kloním (1958), Z tvojho stola (1962), Objatie (1970), Stužková slávnosť (1974), Čakaj ma pri púpavách (1981), Naberanie živej vody (1989), Smútok zelených stromov (1993), Večerné verše (1998). Systematicky sa venoval prekladom nemeckých romantických básnikov (Novalis, Hölderlin, Rilke a i.), ruských a francúzskych klasikov (Krylov, Koľcov, Nekrasov, La Fontaine) i prekladom z bulharčiny a srbčiny, ktoré sústredil do knižne vydaných Prekladov (1988).
