Július LOMENČÍK v rokoch 1975 – 79 študoval na gymnáziu v Poltári, 1979 – 84 slovenčinu na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, r. 1991 – 92 estetiku na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. R. 1984 – 85 pôsobil ako učiteľ na základných školách v Utekáči a Kokave nad Rimavicou, 1985 – 97 na Strednom odbornom učilišti farmaceutickom v Slovenskej Ľupči, r. 1997 krátko na ev. gymnáziu, potom pracovník Metodického centra, 1997 – 2001 vysokoškolský učiteľ na Katedre slovakistiky Filologickej fakulty, od r. 2001 na Katedre slov. jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Univerzity M. Bela v Banskej Bystrici. Orientuje sa na problematiku metodiky vyučovania slovenčiny. Autor monografie Regionalizmus – prostriedok komunikácie v škole (2000), odborných publikácií Regionálne prvky vo vyučovaní slovenského jazyka a literatúry (2000), Interpretačné minimum. Z modernej slovenskej poézie (s J. Tatarom, 2002); spoluautor učebnice Kapitoly z literárnej vedy (1998), zostavil viacero metodických príručiek (Interpretácia literárnych textov 1 – 3, Slovenčina netradične 1 – 3). Plodný publicista, články a recenzie publikoval v literárnych časopisoch a prílohách, od r. 1998 rediguje Filologickú revue, napísal heslá do Mikulovho Slovníka slovenských spisovateľov (1999). Ako básnik patrí do okruhu tvorcov banskobystrického kruhu LITERA 2, do jeho zborníkov pravidelne prispieva básňami, ktoré zhrnul do zbierky Infarkt citu (1999). V r. 2009 sa predstavil básnickou zbierkou (Z)Rodenie. V oblasti vlastivedného bádania sa prezentoval knižkou z minulosti rodného kraja Hor’ Máľincon iďen (1998).
