Juraj Chovan-Rehák

3. 1. 1931
Hubová
—  27. 11. 2021
Hubová
Pseudonym:
J. Ch. Rehák, Jur Chovan-Rehák, J. Vanoch
Žáner:
literárna veda, odborná literatúra

Životopis autora

V roku 1942 začal študovať na gymnáziách v Ružomberku a v Levoči, po maturite (1950) bol prijatý za bohoslovca do Veľkého seminára v Spišskej Kapitule, ale v štúdiu už nemohol pokračovať, lebo od septembra 1950 bol tento seminár zatvorený. Dva roky potom pracoval ako prevádzkový účtovník v Štátnych lesoch a v októbri 1952 začal študovať na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave filológiu (odbor slovenčina a ruština). Po skončení štúdia (1957) pracoval najprv ako učiteľ v Trnave, Ružomberku a v Ľubochni, až sa napokon v roku 1965 na takmer tri desaťročia stal odborným pracovníkom Matice slovenskej v Martine (naposledy vedúci jej Literárneho múzea). Tu rozvinul svoju vedeckú a publikačnú činnosť, v roku 1967 spoluzakladal a prvých dvanásť ročníkov aj redigoval Literárno-múzejný letopis. Literárnu históriu obohatil o viaceré významné zistenia a osobitne sa zaslúžil o rozvoj literárneho múzejníctva, za čo dostal viaceré ocenenia. Po roku 1990 načas prebral vedenie Ministerstvom kultúry SR založeného Slovenského historického ústavu v Ríme. Neprestal sa však zaoberať aj vecami teologickými a katolíckou spisbou. Tri roky pôsobil aj ako šéfredaktor Katolíckych novín (1993 – 95) a zaslúžil sa o obnovu vydávania časopisu Verbum. Od roku 1995 žije na dôchodku v Hubovej.

     V literárnohistorickom výskume sa venoval problematike slovenského národného obrodenia a literárnej muzeológii. Popri početných štúdiách a príspevkoch v odborných periodikách a zborníkoch vydal popularizačné práce o Andrejovi Radlinskom, Jankovi Kráľovi, A. S. Puškinovi, Jozefovi Ciekerovi. Je zostavovateľom viacerých jubilejných pamätníc slovenských národovcov: Pamätnice z osláv narodenia Jána Hollého (1985), Pamätnice Antona Bernoláka (1992); na vydanie pripravil jazykové diela Jozefa Škultétyho. Pri príležitosti nedožitých 90. narodením Dr. Jozefa Ciekera, bývalého slovenského diplomata a dlhoročného exilového pracovníka, inicioval prípravu zborníka Dr. Jozef Cieker (2000). V publikácii Kresťanské korene Slovenska (2002) demonštruje oprávnenosť hovoriť na tému kresťanských koreňov Slovenska. Z ruštiny preložil Zápisky z Puškinovho domu. Spolu s I. Sedlákom pripravil scenár expozície Literárneho múzea A. S. Puškina v Brodzanoch, ako aj sprievodcu po expozícii, vypracoval aj scenár Pamätnej izby J. Hollého na Dobrej Vode; spolutvorca expozície Pamätníka slovenskej literatúry SNK v Martine.