Príbeh nemám nikdy pripravený dopredu. Hlavní hrdinovia a postavy z textov sú pre mňa na začiatku písania cudzí ľudia. Aj keď je pravda, koľko si človek uvedomuje a koľko toho naozaj vie. Keď tvoríš príbehy, mieša sa tam toľko vecí, všetko, čo si zažil, čítal, videl. Pri písaní som si niekedy nepripadal ako autor, skôr ako hromozvod. Som digitálny človek a píšem na počítači. Mám taký softvér, ktorý urobí to, že stmavne obrazovku, nič tam nie je, len zelené písmená. Keď píšem skoro ráno, ešte za šera, je tam len čierna obrazovka a tie zelené písmená, čo v tme vystupujú z obrazovky. Nevýhoda takéhoto písania je, že keď nemáš nejaký plán, alebo systém, tak sa môžeš zaseknúť a to býva problém. Hrôza z toho, že čo teraz ďalej. Ale taký deň, že som nenapísal ani slovo, to sa mi stalo maximálne dva krát za celý rok. Nebolo to až také zlé. Keď píšeš knihu, tak to nie je len proces písania. Tie príbehy máš v hlave celý deň, stále ich dotváraš a domýšľaš.
Z rozhovoru Medzi knihami, 12. 3. 2019
