1
Píšem z toho istého dôvodu, pre aký dýcham: aby som mohol žiť.
2
Dýchanie je prejav života. Rastlina dýcha. Zelená planéta dýcha. Písanie je prejav života môjho intimissima, hladného po kráse.
3
Krása zblízka si nás podmaňuje, ale s odstupom sa do záberu zmestí viac: „Bol som šokovaný, aká je prekrásna a bezbranná“ – povedal Gagarin pri pohľade na Zem.
4
„Zatváram oči, aby som sa liečil tichom. Otváram ich, aby som vyzdravel krásou.“ Takto sa vyznáva Ján Kudlička. Je mi to blízke, rád chodievam do prírody spolu s ním, ale kým on kreslí skice (vraví im „záznamy z krajiny“), ja objavujem môj vnútorný zrak za tým vonkajším a moje oči pre krásu: jazyk.
5
Kedysi som si zapísal toto: „Krása sú ruky, ktorými smieš stavať vesmírnu katedrálu, chytľavý pocit robiť veci s radosťou a lepšie, ochranná známka firmy Milovať & Tvoriť.“ Stále si to myslím.
6
Hovorím krása, ale nie je to „len“ krása. Čo všetko si možno predstaviť v jej blízkosti! A čo sa stane, keď narazí na prekážku? Ako triešť z kvapky rosy premieňa sa na drobné čiastočky, každá z nich má ďalšie významy, presahy, súvislosti. Predstavivosť nemá hranice.
7
Krása, ktorú mám na mysli, môže byť aj bytosť, dcéra Tvorby. Chcel by som vysloviť jej meno, ale nepoznám ho. Hýbe mojou mysľou. Má všetky farby dňa, má tisíc tónov noci. Napĺňa ma, rozvíja svoj život vo mne, zbiera podnety zmyslov, zrkadlenia emócií, výťažky chvíle.
8
Pretvára ma. Pri stretnutí s ňou zatajujem dych. Písanie je odpoveďou na úžas, ktorý vyvoláva. Moje písanie je pokus o rozhovor, v lepšom prípade dotyk s ňou. Zasahuje ma volaním. Idem, musím ísť, aj keď cesta k jej odkliatiu býva nevyspytateľná.
9
Je to stále to isté a stále niečo iné. Neviem to presne. Vyjadrujem sa v náznakoch. Viac ako exaktné myslenie mi je blízke obrazné videnie. Hmatanie v jaskyni, kde chýba osvetlenie? Úžasná nevysloviteľnosť, v ktorej sa možno nájsť!
Juraj Kuniak
Kordíky 8.3.2014
Príspevok do knihy Mily Haugovej Písať ako dýchať (2014)
Autorom poskytnuté pre LIC, 2021
