Juraj Šípoš zanechal po sebe dielo, ktoré by nemalo upadnúť do zabudnutia z viacerých dôvodov. Okrem umeleckej hodnoty zaujme v našich novodobých literárnych dejinách aj autorov ľudský príbeh
Stretávame sa občas s názorom, že v slovenskej literatúre druhej polovice dvadsiateho storočia je – v porovnaní so susednými literatúrami – málo disidentov. Životný aj básnický príbeh Juraja Šípoša takýto názor koriguje. Tento autor v mladom veku (v roku 1979, krátko po maturite) zareagoval na normalizáciu tak, že emigroval. V neprítomnosti bol za nedovolené opustenie štátu odsúdený na dva roky väzenia. V Austrálii ťažko ochorel a po dvoch rokoch pobytu v emigrácii sa rodičom Juraja Šípoša podarilo dosiahnuť jeho návrat. Zlý zdravotný stav ho zachránil pred okamžitým nástupom trestu. Na zmenu trestu z nepodmienečného na podmienečný malo potom vplyv aj to, že vydavateľstvo Slovenský spisovateľ mu v roku 1986 vydalo zbierku básní. V jej názve Pod južným krížom si každý hneď mohol všimnúť, že slovo „južný“ je napísané s malým „j“. Ten názov nesignalizoval iba život pod súhvezdím Južný kríž – ale aj osobný básnikov južný kríž. Bola to nielen básnicky, ale aj ľudsky silná výpoveď, zrodená nielen z autorovho talentu, ale aj z jeho utrpenia.
Podobnú ľudskú skúsenosť nájdeme aj v jeho poéme Aperitív na modrej planéte. Vydalo ju opäť vydavateľstvo Slovenský spisovateľ (v rovnomennom súbore poém, zaradenom do edície Kruh milovníkov poézie) v roku 1988. Tu už bola autorova skúsenosť pretavená do žánru sci-fi. Do slovenskej poézie sa takto dostalo čosi úplne nové a aj pre jej budúcnosť neobyčajne inšpiratívne.
Po náhlej smrti Juraja Šípoša sa ukázalo, že v rukopise mal pripravenú do tlače aj tretiu básnickú zbierku Eliášov oheň – a takisto pozoruhodnú zbierku poviedok The Love Beyond the Grave – Záhrobné milovanie, napísanú v anglickej aj v slovenskej verzii.
Tieto tri básnické diela a rukopisná zbierka poviedok však určite netvoria Šípošovo kompletné literárne dielo. Ako vynikajúci angličtinár písal básne aj po anglicky a publikoval ich v internetových časopisoch. Vytvoril – v spolupráci s priateľom ilustrátorom – aj komiksový román, ktorý existuje len v niekoľkých privátne vyhotovených exemplároch.
K tomu musíme pridať ešte jeho esejistickú tvorbu, publikovanú v internetových časopisoch a takisto prekladateľské dielo: v roku 1989 mu vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ vyšiel výber z poézie ugandského básnika Okota p´Biteka Výčitky čiernych manželov a v roku 1991 v rovnakom vydavateľstve, v edícii KMP, antológia zen-budhistických kóanov Myšlienky písané do piesku. Navyše v rukopise zostal jeho už do tlače pripravený preklad staroindického spisu Devímáhátmya (Majestátna bohyňa).
