Jurij Bogdanov sa ako historik slovenskej literatúry už od konca 50. rokov 20. storočia sústredene orientuje na výskum genézy a rozvoja našej literatúry, pričom osobitnú pozornosť venuje procesu tvorby v období medzi dvoma svetovými vojnami. V 70. a 80. rokoch svoju výskumnú základňu rozšíril a prehĺbil – jednak smerom k riešeniu teoreticko-metodologických otázok skúmania vývinu literatúry po r. 1945 v rámci dejín národnej literatúry, a jednak smerom k širšiemu nadnárodnému literárnemu kontextu. V tomto zmysle jeho úsilie vyvrcholilo v príprave dejín slovenskej literatúry v ruskom jazyku Istorija slovackoj literatury. Slovenskú literatúru však predstavil aj vo viacerých portrétových štúdiách o popredných slovenských básnikoch a prozaikoch (L. Novomeský, M. Válek, V. Mináč, R. Jašík, M. Urban, P. Jaroš, V. Šikula a i.), v ktorých sa neusiluje iba dôkladný ideový prienik do ich diela, ale odhaľuje aj nové črty a súvislosti, podávané so zmyslom pre kultivované estetické vnímanie. Je publikačne činný aj v slovenských literárnych i odborných časopisoch (Slovenské pohľady, Romboid, Slovenská literatúra). Okrem toho je autorom množstva úvodov a doslovov ku knihám slovenských spisovateľov v ruských prekladoch; ako prekladateľ sprostredkoval dielo J. Jesenského a M. Figuli. Výber z jeho statí a portrétových štúdií vyšiel v slovenčine pod názvom Dynamika literárnych skúseností.
