Literárne začala tvoriť už počas štúdií – poviedky, reportáže, fejtóny a črty publikovala vo viacerých slovenských novinách a časopisoch. Knižne debutovala poviedkových súborom Ja a tí druhí, v ktorom rovnako ako v nasledujúcich dvoch knihách poviedok Nenašla som ťa a Nechoď mi do snov síce tematicky vychádzala z vlastných zážitkov z Povstania i z deportácie do koncentračného tábora, avšak ich hlavnou líniou je dramatický vzťah muža a ženy. Hoci tieto knihy nedosahujú kvality niektorých dobových reflexií o mieste človeka v histórii a v bytí, sú svojím kladením si otázok „ženského srdca“ často len jednostranných, niekedy až naivných, jednými zo základov nového sebauvedomovania žien, a tým aj novej ženskej línie v našej próze. V období normalizácie sa autorke podarilo vyhnúť exponovaniu typických socialistickorealistických tém (predovšetkým tém budovateľských úspechov a práce) poukázaním na dôležitosť intelektuálnejších povolaní, konkrétne lekárskeho, v knihách literatúry faktu Ženský lekár a Skalpel a krása. Nasledujúca kniha Stroskotanci života čerpá námet zo psychiatrickej liečebne, kniha Zhubné ilúzie zachytáva životné príbehy alkoholikov a narkomanov, próza Životné križovatky predkladá široké spektrum ľudských osudov, s ktorými je človek neustále konfrontovaný. Psychologický román z čias kultu osobnosti Väzenie bez mreží vykresľuje rozvrat a tragický zánik rodiny intelektuála, novela Manželstvo je lotéria hovorí o príčinách partnerského súladu i nesúladu. V knihách poviedok Akú chuť má život, V bludnom kruhu a V rajskom zátiší zvýrazňuje dramatické pnutie medzi mužom a ženou v súčasnosti. V románe Rozmarná hra osudu sa vrátila k zachyteniu osudov ľudí za komunistickej totality, ktorú tentoraz predstavila cez komorný príbeh univerzitného profesora. Podobne aj v románe Šero na scéne života hovorí o životných peripetiách nadaného vynálezcu a jeho rodiny po februárových udalostiach, keď upadol do nemilosti. Aj v nasledujúcich prozaických knihách sa sústredila predovšetkým na zachytenie zážitkovo bezprostredne vnímanej súčasnosti; neprekročila v nich však rámec svojho expresívneho sentimentalizmu. Platí to nielen o knihách poviedok Vyzliekanie z kože, Premenlivé lásky, Odvrátená tvár lásky, Únik zo samoty či Aj duša volá SOS, v ktorých ponúkla čitateľom ďalšie krátke príbehy obyčajných ľudí, celým srdcom prahnúcich po naplnení túžby po láske a porozumení, ale aj o románoch Príbeh jedného manželstva, A žiť sa musí ďalej, Srdce v tiesni, Kaleidoskop osudov, Pritúľ ma, šťastie a Všetkému vládne Eros. Je autorkou televíznych hier Povíchrica a Zázračné prsty, pre rozhlas pripravila viacero literárno-dramatických pásiem.
