Karol Guliš

24. 11. 1924
Bratislava
—  15. 5. 1978
Bratislava
Pseudonym:
Gustáv Kališ, Jozef Vallo, Robert Lorf, Stanislav Lex, Štefan Javor, Tomáš Lečko
Žáner:
próza

Životopis autora

Po absolvovaní gymnaziálnych štúdií v Bratislave pracoval ako novinár, od r. 1942 redakčný praktikant v týždenníku Slov. filmový kuriér. Spolupracoval s E. Bohúňom pri redigovaní týždenníka Veselé noviny (1943), potom bol redaktorom ABC magazínu a i. časopisov. Po oslobodení Karol Guliš pracoval v obrázkovom magazíne OKO, od roku 1947 v humoristickom časopise Šibeničky. Po komunistickom prevrate sa Karol Guliš dostáva do hľadáčika ŠTB. 5. februára 1949 bol Guliš zatknutý a zaradený do veľkej 29-člennej protištátnej skupiny pod vedením Živodara Tvarožka. Hoci väčšina obžalovaných sa navzájom ani nepoznala, to však nebránilo vtedajšej justícii vyniesť mimoriadne drakonické rozsudky, traja obžalovaní dostali absolútny trest (neskôr zmenený na doživotný žalár), ďalší tresty od 8 mesiacov do 18 rokov. Samotný Karol Guliš bol odsúdený na osem rokov a 10 000 korún pokuty. Podľa rozsudku súhlasil, že pomôže s výrobou protištátnych letákov. Z trestu si odsedel v brutálnych podmienkach jáchymovských lágrov a leopoldovskej pevnosti päť rokov a bol prepustený na jar roku 1954. V rokoch 1958 – 61 spolupracoval s Čs. rozhlasom a bol veducim redaktorom štvrťročníka Knižný magazín, od 1970 žil na invalidnom dôchodku. Od polovice 50. rokov 20. stor. publikoval pod pseudonymami satirické prózy v slov. a českých periodikách, pre rozhlas napisal vyše l00 satirickych scénok a literárnych pásiem. V zošitových vydaniach vydal ľúbostné novely Osudové vyznanie (1943), Vášeň (1946), neskôr knihu poviedok s vojnovou tematikou Bomba pre excelenciu (1967), zbierku Poviedky pod kyvadlom (1970) a zborník fejtónov ABC pre zamračených (1968).