Karol Horák photo 1

Karol Horák

13. 9. 1943
Katarínska Huta
Žáner:
dráma, literárna veda, odborná literatúra, próza, rozhlasová tvorba, scenáristika

Komplexná charakteristika

Debutoval knihou Dve prózy, ktorá však z ideologických dôvodov nebola šírená. Osobitosť jeho prozaického debutu, novely Cukor, spočíva v netradičnom spojení obrazu povojnového slovenského pohraničia, prezentovaného cez obraz hrdinstva matky uprostred vojnového ohrozenia, jej obetavosti a vzťahu k dieťaťu, s využitím výraznej lyrizácie. Nasledujúca dvojnovela Súpis dravcov priniesla kritický pohľad na manažérsku neschopnosť vedúcich pracovníkov v bývalom režime. Ide o dve novely: Zánik dialektuKurz jazyka. V prvej v presných ľudových povrávkach, v ich metaforických prirovnaniach, v kontrapunktickom vyznení ľudovej piesne a nových životných pocitov je cez zmysel zachytávania nárečí vyjadrený silný vzťah k vlastnej krajine a k ľuďom, ktorí v nej žijú. V druhej (Kurz jazyka) jazykový kurz na chate navodzuje celý rad situácií, v ktorých rozprávač konfrontuje svoje aktuálne poznanie a spomienky; objavuje sa tu pocit viny k mŕtvemu priateľovi; próza je zároveň pokusom zobraziť márnosť úsilia odhodiť minulosť bez vnútornej očisty. (Podľa autorovho vyjadrenia obe prózy sú staršieho dáta ako jeho oficiálny debut Cukor.) Doménou Horákovej tvorby sa však stalo divadelníctvo a dramatická tvorba. Popri textoch iných autorov inscenoval aj vlastné hry. Po dramatickom debute Džura a inscenovaní pásem poézie (napr. V ako Válek) inscenoval vo svojom Študentskom divadle najprv dve obrazovo-pohybové hry Živý nábytokTip-top biotop alebo Blšinec, v ktorých v štýle kantorovskej grotesky ventiloval pocity stiesnenosti v manipulovanom svete. Neskôr – v hrách ElementaristikaInšpirácia alebo Sizyfos po slovensky – si trúfol obnažiť dobovú spoločenskú zablokovanosť životných ašpirácií ambicióznejších jednotlivcov. Jeho rozvíjanie klasických foriem drámy a úsilie o metaforicko-alegorické vyslovovanie posolstva sa však nestretlo s pochopením, takže tento typ hier neprenikol na scény profesionálnych divadiel. V 80. rokoch viedla táto skúsenosť k zmene tematiky a čiastočne aj poetiky hier – začal využívať javiskové možnosti postupov autorského divadla na profesionálnej scéne. V hre Medzivojnový muž po prvýkrát využil metódu montáže na stvárnenie historicky závažnej témy. Na náznakovej scéne v prudkom slede modelovo expresívne vyhrotených výstupov sugestívne exponoval osudy slovenských mládencov, ktorých najprv ohúrila demagogická ideológia a napokon zlikvidovala vojnová mašinéria. Hra je však aj univerzálne platným podobenstvom o nebezpečenstve totalitných manipulácií pre jednotlivca a svojou filozofickou hĺbkou a moderným tvarom predstavuje jeden z vrcholov našej dramatickej tvorby. Nová línia v jeho tvorbe naplno vynikla až v hre Evanjelium podľa Jonáša (Záborského). V tomto apokryfnom evanjeliu-mystériu o najznámejšom „hriešnikovi slovenského národa“ dal zaznieť autentickým textom Záborského v modernej textovej koláži. Časť spomenutých hier vyšla knižne vo výbere Päť hier alebo Hrdina menom Hra. Divadelné hry, ktoré začal písať v 90. rokoch (Skaza futbalu v meste K., Nulový bod, Európa! Ó, Európa..., Apokalypsa podľa Janka Kráľa, Nebo, peklo, Kocúrkovo, ... príď kráľovstvo tvoje, Mesianistova hlava, La musica, Arbitráž a i. – niektoré vyšli v knižných výberoch Šesť hierŠtyri hry), roztvárajú ďalšie podoby Horákovej dramatickej metódy spočívajúcej v hľadaní ciest zo vzájomných napätí medzi výraznými osobnosťami a silnými dramatickými situáciami. Podľa svojich prozaických alebo dramatických diel napísal scenáre televízneho filmu Cukor, televíznej inscenácie Národný hriešnik a rozhlasové hry Kurz jazyka, Ucho, Poetica axiologica. Teoretické a prakticko-metodické výsledky práce režiséra, dramaturga a dramatika zhrnul do prác Slovo, pohyb, gesto, tvarSlovo, priestor, obraz, tvar. V oblasti literárnej vedy sa venoval literárnemu dielu svojho strýka Jozefa Horáka, o ktorom vydal monografie Významové a výrazové dominanty prózy Jozefa Horáka, Vzopätie (Formovanie osobnosti Jozefa Horáka v preddebutovom období), Medzi sujetom a tézouOd tézy k sujetu.

Anna Šikulová