Karol PÉM sa v r. 1959 – 60 vyučil za mechanika kancelárskych strojov v Data systéme v Košiciach, r. 1983 zmaturoval na gymnáziu pre študujúcich popri zamestnaní v Bratislave. Pracoval ako mechanik meracích prístrojov v Slovnafte, r. 1967 – 70 a 1972 – 73 sanitár vo Fakultnej nemocnici, v r. 1970 – 72 a 1973 – 90 mechanik kancelárskych strojov v Datase, v r. 1972 vodič električky v Dopravnom podniku mesta Bratislava aj ako redaktor. Jeho koníčkom boli japončina a karate: v Prahe na Jazykovej škole študoval japončinu a v karate získal modrý pás. Od roku 1991 žil v Košiciach, kde sa profesionálne venoval literatúre. Básnické miniatúry, rozprávky a krátke prózy zverejňoval od r. 1974 v Ľude, Zorničke, Slniečku, neskôr v Novom slove, Smene na nedeľu, Slov. pohľadoch, Romboide, Dotykoch, Kultúrnom živote, Katolíckych novinách a i. Debutoval knihou autorských rozprávok Malá víla (1991). Ďalšie dve knižné práce mu vyšli až posmrtne Lístok na státie (1994) – obsahujúca reflexívne verše a krátku prózu, a Rozprávky pre dobré deti (1997).
