Mária Bátorová: ZA KAROLOM ROSENBAUMOM
Nad domom toho starca
sa rozkopneli mraky
Čierňavu zhusťujú
krídla a krákanie
jesenných vrán
Zniesli ho po schodoch
Pred ním
tak znášali jeho lásky
knihy
Ťažko a zdĺhavo
Dnes naozaj už navždy
Oči starcov bývajú vlhké
od námahy dovidieť späť
Rozlíšiť v sebe
drsne a nemilosrdne sa dívať
Najmä na seba
Tak môcť vydržať
ešte trochu...
sa dívať...
Oči starcov bývajú vlhké
Od vločiek, čo sa im
(zatiaľ) topia na vliečkach
(In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 117, 2001, č. 6, s. 136.)
