Karol TOMIŠ r. 1950 maturoval na gymnáziu v Bratislave, 1950 – 55 študoval literárnu vedu a estetiku na Filozofickej fakulte Slov. univerzity, resp. UK v Bratislave. Po štúdiách s výnimkou r. 1964 – 65, keď pracoval vo Zväze slov. spisovateľov, pôsobil ako vedecký pracovník Ústavu slov. literatúry, resp. Literárnovedného ústavu SAV v Bratislave. Svoj vedecký záujem sústredil na medzivojnových a súčasných spisovateľov (Hečko, Jilemnický, Švantner), venoval sa interpretácii umeleckého textu, najmä prózy, maďarskej literatúre a literárnej vede na Slovensku. Štúdie z tejto oblasti (Priame rozprávanie v súčasnej slovenskej próze, Sujet v monologických prozaických formách, Švantnerova rozprávačská technika v novele Aťka, Spoločenský aspekt a románová postava a i.) vyšli výberovo v knižnej publikácii O štýle slovenskej prózy (1975). Autor práce Časovosť literatúry (1986), spoluautor monografie Maďarská literatúra v ČSSR (1983), knihy Szlovák tükörben (1997), dizertačnej práce Hodnoty a recepcia (1999) a monografie Maďarská literatúra v slovenskej kultúre 1 (1860 – 1918) (2000).
