Študoval na gymnáziu v Tábore, filológiu na Filozofickej fakulte Českej univerzity v Prahe, kde potom pôsobil ako redaktor. Už počas štúdií sa venoval literárnej práci, publicistike a prekladateľstvu, r. 1914 – 18 bol účastníkom prvej svetovej vojny, pričom začas slúžil v Békešskej Čabe, kde nadviazal úzke kontakty s dolnozemskými Slovákmi. Od mladosti bol priateľom a spolupracovníkom F. Votrubu, ktorý ho r. 1919 pozval na Slovensko, kde r. 1919 – 38 zastával funkciu vedúceho redaktora kultúrnej rubriky Slov. denníka, od r. 1920 redigoval aj jeho Kultúrnu prílohu, zároveň 1927 – 35 zodpovedný redaktor týždenníka Slov. vlasť, potom kultúrny redaktor denníkov: r. 1938 – 44 Slovák, 1945 – 47 Čas a 1947 – 50 Ľud v Bratislave, od r. 1950 žil na dôchodku v Brne. V období r. 1919 – 50 patril medzi popredných organizátorov literárneho života na Slovensku, ako vplyvný redaktor popri renomovaných slov. spisovateľoch uviedol do mienkotvorných periodík, v ktorých pracoval, aj začínajúcich autorov (J. Smrek, E. B. Lukáč, A. Žarnov, F. Hečko, Z. Zguriška a i.). Prekladateľskými aktivitami sa zasa zaradil medzi najvýznamnejších prekladateľov, znalcov a propagátorov klasikov severských literatúr, od r. 1927 sa systematicky venoval prekladom z islandskej (K. Gudmundsson, G. Nordal), nórskej (T. Gulbranssen, K. Hamsun, S. Christiansen, H. Ibsen, A. L. Kielland, S. Undsetová) a švédskej literatúry (S. Lagerlöfová, S. Salminenová), pričom preložil vyše 50 titulov, ďalšie početné preklady mu vyšli časopisecky, najmä v Slov. pohľadoch. Napísal biografickú publikáciu Björnstjerne Björnson (1932). Výrazne sa angažoval v Spolku slov. spisovateľov a v slov. odbočke Syndikátu čs. novinárov, r. 1946 sprevádzal po Slovensku dánskeho spisovateľa M. A. Nexöa.
