Katarína HUDECOVÁ sa r. 1931 presťahovala s rodičmi do Nitrianskej Blatnice, kde navštevovala základnú školu. Pracovala ako robotníčka, od r. 1952 administratívna pracovníčka v Krajskom ústave národného zdravia v Bratislave, 1957 – 85 v Slov. liečebných kúpeľoch v Trenčianskych Tepliciach, kde žila na dôchodku. Básne a epigramy uverejňovala v regionálnej tlači, občiansku, prírodnú a ľúbostnú lyriku vydala v zbierke Hosť na deň (1995), epigramy v knihe Maximum z minima (1997), básne a krátke prózy v knihe Z lanských snehov (2001), básne v zbierke Za všetky drobné (2009), napísala autobiografickú prózu Služobné tajomstvá (2002). Venovala sa aj písaniu textov populárnych piesní, spolupracovala s viacerými hudobnými skladateľmi (J. Siváček, K. Elbert, V. Matušík, A. Lieskovský a i.).
