Katarína LAZAROVÁ v r. 1924 – 28 študovala na gymnáziu v Novom Meste nad Váhom, 1928 – 30 na obchodnej škole v Nitre. R. 1930 – 32 absolvovala prax na veľkostatku v Janovej Vsi, potom pracovala iba príležitostne, 1937 – 38 ako pisárka v redakcii časopisu Slov. hlas v Žiline, 1939 – 44 úradníčka v Bratislave. Účastníčka druhého čs. odboja, 1944 – 45 príslušníčka 1. čs. partizánskej brigády. Po r. 1945 pracovníčka Zväzu protifašistických bojovníkov, Zväzu slov. žien a Zväzu slov. spisovateľov, napokon ako spisovateľka v slobodnom povolaní žila a tvorila v Bratislave. Predstaviteľka slov. povojnovej prózy. Autorka románov Kamaráti (1949), Traja z neba (1950), Osie hniezdo (1953), Mločia hora (1961), Šarkan na reťazi (1962), Trpaslíci (1966), zbierky poviedok Omyly (1957), série detektívok Kňažná z Lemúrie (1964), Interview s labuťami (1966), Kavčie pierko (1967), Putovanie svätej Anny (1968), Vlkolaci (1970), výberu z nich Štyri detektívky (1976), detskej literatúry Povesť o snežnom človeku (1966), autobiografického románu Vdovské domy (1977). Viaceré jej romány vyšli v bulharskom, českom, maďarskom, ruskom a ukrajinskom preklade. Sama prekladala z nemeckej (W. Venohr) a zo španielskej literatúry (J. J. Sánchez-Silva).
