Konštantín Čulen (1904 – 1964), r. 1916 – 24 študoval na gymnáziách v Skalici a v Bratislave, bol úradníkom poisťovne v Bratislave, 1926 – 27 redaktorom denníka Slovák, 1927 pracovníkom Ústrednej katolíckej kancelárie, 1928 – 37 úradníkom a tlačovým referentom Čs. št. dráh, súčasne 1933 – 37 zodpovedným redaktorom časopisu Rozvoj a vedúcim edície Prameň v Spolku sv. Vojtecha, 1939 kultúrnym atašé na čs. vyslanectve vo Washingtone a redaktorom Slov. obrany v Scrantone, po 1940 tlačovým šéfom predsedníctva vlády, od 1943 správcom SNK v Martine. Na jar 1945 emigroval, žil v Rakúsku, r. 1945 – 49 v Taliansku (Rím), 1949 – 56 v Kanade, kde redigoval noviny Kanadský Slovák (Toronto), 1956 – 59 bol správcom Slov. ústavu v Clevelande, 1959 – 62 nezamestnaný, 1962 – 64 nočným hotelovým vrátnikom v New Yorku. V knižnom debute Roky slovenských nádeji a sklamaní (1932) priblížil osudy slov. gymnázií v Banskej Bystrici a v Kláštore pod Znievom. Vzápätí vydal monografiu o Jánovi Mallom-Dusarovovi a Martinovi Čulenovi (Novinár a pedagóg, 1933), národnoobranné práce Cesta k našej Bratislave (1934) a Slovenské študentské tragédie (1935). Po návrate z americkej cesty uverejnil početné štúdie i súborné práce, napr. Slováci v Amerike (1938), Dejiny Slovákov v Amerike 1 – 2 (1943) a i. Posmrtne vyšlo dielo Slovenské časopisy v Amerike (1970). Autor niekoľkých monografií o slov. dejateľoch (K. Salva, Janko Slovenský, M. R. Štefánik a i.), divadelnej hry Keby bol býval Martin Duháň kraľom Svätoplukom (1955), knihy vtipov o komunistickom režime na Slovensku (Smiech za železnou oponou, 1954) a mnohých historických monografií, štúdií a článkov, reflektujúcich problematiku najnovších slov. dejín.
