Syn → Michal Horecký. R. 1961 – 63 študoval na strednej škole v Martine, 1963 – 70 žurnalistiku, filozofiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. R. 1948 – 51 robotník tlačiarne v Chebe, 1951 – 52 redaktor závodného časopisu Turčianskych strojární, 1952 – 53 Matičného čítania v Matici slov., 1953 – 60 jeho nasledovníka časopisu Ľudové čítanie, 1961 – 70 vedúci závodu, šéfredaktor a riaditeľ Vydavateľstva Osveta v Martine, 1970 – 89 žil v Biletine pri Tachove v Čechách, kde bol 1970 – 73 pracovníkom a distribútorom Slov. knižného veľkoobchodu, 1974 – 86 bratislavského vydavateľstva Obzor a 1986 – 89 Šport, 1990 – 93 poradca riaditeľa vo Vydavateľstve Osveta v Martine, kde od r. 1993 žil na dôchodku. Prvé poviedky publikoval od r. 1948 časopisecky, podobne i románový pokus Nové dni, knižne debutoval románom V zápase (1952), zostavil antológiu kratkej prózy o socialistických premenách Slovenské ráno (1960). Po nutenej odmlke sa prihlásil až autobiograficky štylizovanou románovou kronikou Brechanie na pokojných pocestných (1999). V 60. rokoch sa aktívne zapojil do obrodného procesu, člen redakčnej rady a vydavateľ Národných novín, za čo mal po r. 1970 zakázanú publikačnú činnosť. Po páde totality napísal cyklus historizujúcich úvah Slovenské straty a nálezy (Slov. pohľady, 1993 – 94), populárno-náučné eseje o dejinách zločinu a násilia Zločin kráča Európou (1997). Sporadicky sa venoval dráme, autor rozhlasovej hry „Patent likus“, intenzívnejšie prekladaniu populárno-naučnej a osvetovej literatúry z češtiny, nemčiny a ruštiny.
