Je stmeľujúcou osobnosťou slovenskej neformálnej kultúry. Ako publicista a kritik od polovice 50. rokov 20. storočia sústavne sleduje oblasť karikatúry a výtvarného humoru, „vážnej“ aj „okrajovej“ literatúry (predovšetkým žánre ako detektívka, špionážna, dobrodružná, humoristická a sci-fi literatúra), z ktorej publikoval množstvo humoresiek, kritík, recenzií, glos i prekladov nielen v literárnych časopisoch (Kultúrny život, Slovenské pohľady, Mladá tvorba, Roháč, Život a i.). Knižne debutoval (pod pseudonymom Miroslav Kostka) súborom satirických poviedok Netypické príbehy. Ďalší výber z humoristických textov, ako aj súbor literárnych kritík a doslovov (zväčša uverejnených pod pseudonymom Peter Horňák) mu už po r. 1969 vyjsť nemohol. Nový výber pod názvom Príbehy z naftalínu s podtitulom Humoresky 1963 – 1977 vyšiel až v r. 2003. V čase publikačného embarga vydal pod pseudonymom Pavol Miškovič originálnu výtvarnú monografiu o nekonvenčnom maliarovi a knižnom ilustrátorovi Dušanovi Polakovičovi. Výber z jeho literárnokritických miniatúr, ktoré v 90. rokoch 20. storočia vychádzali v periodikách Slovenské pohľady a Domino fórum, vyšiel v r. 1999 pod názvom O stručnosti. Svedectvo o Földváriho celoživotnom glosátorskom, recenzentskom a interpretačnom sprevádzaní tvorby M. Lasicu a J. Satinského predstavil v súbore Svet pre dvoch (2004). Na podnet českého vydavateľa zostavil antológiu poviedok mladších slovenských prozaikov 14 ostrých (2005). Ako esejista sa predstavil súborom úvah o výtvarnom humore O karikatúre (2006). Nateraz poslednou autorovou knihou je súbor portrétových esejí o detektívke a jej najvýznamnejších autoroch O detektívke (2009). Ako prekladateľ uviedol do slovenčiny viacero próz a drám z nemeckej literatúry (F. Werfel, S. Zweig, H. M. Enzensberger a i.).
