Kraj, v ktorom som sa narodil a dospel, pre jeho farebnosť a rozličnosť vôní rád prirovnávam k obchodu s koloniálnym tovarom. Som jeho agent… Krajina okolo dolného toku Ipľa mi odjakživa pripomínala starú krajinu ľudského zrodu. Mnohým ľuďom, ktorých kraje ležia vyššie, sa vidí, akoby za Levicami boli už len levy; ale figu drevenú, a aj preto leží v tých končinách môj Palánk.
Rozprávač musí mať ľudí rád, lebo nič poriadne a zaujímavé o nich nikdy nepovie. Písanie je aj láska k životu, očarenie z existencie, hlboký zážitok zo zvyčajných vecí, úcta k ľudskej slobode, dejinám ľudí, úcta voči veľkým aj malým živočíchom, voči prírode… ale najmä voči ľudskému duchu.
Rozprávač musí mať ľudí rád, lebo nič poriadne a zaujímavé o nich nikdy nepovie. Písanie je aj láska k životu, očarenie z existencie, hlboký zážitok zo zvyčajných vecí, úcta k ľudskej slobode, dejinám ľudí, úcta voči veľkým aj malým živočíchom, voči prírode… ale najmä voči ľudskému duchu.
„Áno, rozprávam najmä pokračovateľom nášho rodu, aby videli, odkiaľ ideme a kam. Určité vlastnosti, ktoré mám, nepochybne vo mne založili rodičia a starí rodičia, ale veľa ovplyvnilo aj storočie, v ktorom som sa narodil. Bolo to storočie bohaté na udalosti – vypukla prvá svetová vojna, na ktorú doplatil môj starý otec zo Spiša, potom druhá svetová vojna, na ktorú doplatil náš otec, a prišli ďalšie udalosti v našom živote – radikálne zmeny, prevraty. Dejiny stále vstupovali do nášho života.“ (Zdroj: Helena Dvořáková, Ladislav Ballek: Nezabúdajme, že život má aj vôňu. In: denník Pravda, 6. mája 2013.)
