Ladislav Ballek photo 2

Ladislav Ballek

2. 4. 1941
Terany
—  15. 4. 2014
Bratislava
Žáner:
esej, próza

Napísali o autorovi

Ballekova postava je rovnováha viacerých charakterizačných postupov, no má svoj sceľujúci prvok, a tým je jej spoločenskosť. Nie je pritom prekvapujúce, keď živým partnerom postáv je ich prostredie. Ballekova epika je súhra postavy a prostredia, no jemnejšia a zložitejšia, ako to bolo v klasickom románe 19. storočia, hoci rovnako naliehavá.

Ján Števček

 

Aj u Balleka sa hovorí o rieke, a to nielen o rieke Ipli, ale aj o hĺbavo a neúprosne tečúcej rieke, ktorá sa ponáša na plynúci čas; a hovorí sa tu o čase, a to práve tak o filozofickej kategórii času, ako o konkrétnom čase, odtekajúcom v konkrétnej rieke.

Vladimír Mináč

 

Skonštruovanie tejto živej epickej totality a jej prijatie ako epickej totality dovoľuje potom čítať Ballekovo dielo aj ako veľkú metonymiu, v ktorej mesto na hranici bude zastupovať zem, krajinu, kultúru na hranici dvoch svetov. Podmienkou takého čítania však bude, či prijmeme alebo neprijmeme malé mesto za pars pro toto Slovenska, či prijmeme alebo neprijmeme Ballekov výklad nie histórie, ale kultúry, či sme skrátka ochotní a pripravení integrovať všetko, čo predstavuje mesto a malomesto, do slovenskej kultúrnej tradície.

Milan Šútovec

Ak nadväzuje Ballek v Agátoch na empirickú tradíciu klasicizmu a sentimentalizmu, na tradíciu denníkov, vyznaní, listov, memoárov, nie je to preto, že by svojím románom chcel reštaurovať hodnoty klasicizmu, ale preto, že týmto spôsobom vteľuje do svojho románu historickú skúsenosť zobrazenia dôvernej sféry ľudského súžitia, vnímavosti a priazne voči tomu druhému. Jej štylistickým ekvivalentom je potom celá epištolárna tradícia.

Peter Zajac

 

Najbližší mi bol okolo roku 1989, keď sa naše životné dráhy preťali. Vnímal som ho ako človeka, ktorý sa prirodzene dopracoval k novembru 1989 a v oficiálnych funkciách často otváral priestor aj neoficiálnym  autorom.

Peter Zajac