Ladislav Ballek photo 2

Ladislav Ballek

2. 4. 1941
Terany
—  15. 4. 2014
Bratislava
Žáner:
esej, próza

Životopis autora

Ladislav Ballek sa narodil 2. apríla 1941 v Teranoch (okres Krupina) ako druhý syn finančného a colného úradníka Jozefa Balleka a Jolany Ballekovej. Otec pochádzal z Oravy, matka zo Spiša. Detstvo a mladosť prežil v Dudinciach a Šahách. V roku 1947 začal navštevovať základnú školu v Šahách a v roku 1955 tu začal študovať na Jedenásťročnej strednej škole. V roku 1957 sa musel vyrovnať so stratou otca, ktorý zomrel veľmi skoro, ako štyridsaťsedemročný.

Vyštudoval slovenčinu, dejepis a výtvarnú výchovu na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Debutoval prózou uverejnenou v roku 1964 v zborníku stredoslovenských autorov Silueta. V roku 1965 v hodnosti nadporučíka skočnil vojenskú službu a začal vyučovať v Habkove na Orave. V roku 1966 nastúpil na miesto redaktora Československého rozhlasu v štúdiu Banská Bystrica, kde pripravoval reláciu Rádio mladých poslucháčov a zakladal Rádiovíkend. V tom čase tiež uzavrel manželstvo s Annou Dianiškovou (nar. 1942). 

Knižne debutoval novelou Útek na zelenú lúku, za ktorú získal Cenu Ivana Kraska za najlepší debut roka, a tiež Cenu vydavateľstva Slovenský spisovateľ.

V roku 1968 prešiel pracovať z rozhlasového štúdia do redakcie stredoslovenského denníka Smer, kde pôsobil v kultúrnej rubrike. Od roku 1972 pracoval ako redaktor pôvodnej tvorby vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. V rokoch 1977 –1980 bol vedúcim literárneho oddelenia na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky, od roku 1980 vykonával funkciu námestníka riaditeľa Slovenského literárneho fondu.  Od roku 1984 bol vedúcim tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov (ZSS) až do jeho zániku v roku 1989. Potom do roku 1991 nastúpil na tvorivú dovolenku a po roku 1990 vstúpil do politiky. V rokoch 1992 – 1994 bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za Stranu demokratickej ľavice (SDĽ).

Neskôr sa venoval vysokoškolskej pedagogickej činnosti. V školskom roku 1991 –1992 začal prednášať na Katedre slovenského jazyka a literatúry v Nitre a zároveň mal úväzok v Segedíne. Po odchode z parlamentu pôsobil v rokoch 1994 – 1997 na Katedre slovenského jazyka a literatúry Pdagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1993 sa stal predsedom Nadácie a prezidentom Spoločnosti Ladislava Novomeského. V roku 1997 prednášal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. 

V roku 1998 neúspešne kandidoval na funkciu prezidenta Slovenskej republiky. Jeho kariéra vyvrcholila v diplomatických službách, keď v rokoch 2001 – 2008 pôsobil ako veľvyslanec Slovenskej republiky v Českej republike. Zomrel 15. apríla 2014. Z rodiny má k umeniu najbližšie syn Rastislav (nar. 1971), ktorý je známym divadelným režisérom.