Ladislav Hanniker photo 1

Ladislav Hanniker

4. 9. 1952
Trnava
Pseudonym:
Laco Hanniker

Komplexná charakteristika

Na začiatku poviedkovú tvorbu Ladislava Hannikera profiloval jeho koníček – rybárstvo, ale aj prostredie Voderád, kde vyrastal. Prvé dve zbierky poviedok čerpajú z tohto zdroja – prvá, debut z roku 1996, Osudové ryby je vzrušujúcim čítaním o rybačke ako báječnom dobrodružstve a vyvracia poveru, ktorá hovorí o rybároch ako o „tichých bláznoch“. Druhá, Pod čerešňou spali (1997), podáva fantazijnú fresku spisovateľovho rodného prostredia. Emocionálne zdroje svojho písania však „prezradil“ Hanniker až v roku 2003, keď vydal zbierku Kruté poviedky, pôvodne zamýšľanú ako spoveď prokurátora. Jeho tvorivý potenciál, bohatá fantázia až fantasknosť však doviedli Hannikerov rukopis k mimoriadne dramatickým, tragickým a naozaj až krutým fabuláciám, ktorých zdroje pochádzajú, pravdaže, z jeho prokurátorskej praxe, ale presahujú ju mimoriadnou dramatickosťou a nevšednou literárnou kreativitou. Kruté poviedky sú anatómiou aj psychoanalýzou zločinu, ale aj mnohých iných ľudských zlyhaní. Podobne ladený je i román Ostnatý raj (2007), ktorý čitateľovi v dramatických fabuláciách „odtajňuje“ prostredie väzenia a ľudí v ňom. Ako suverénny štylista a viacdomý autor figuruje Hanniker i v cestopise Zázračné Nórsko (2000), ktoré nezobrazuje len ako módnu destináciu slovenských rybárov, ale najmä ako severský kolorit a mentalitu prostredia majestátnych fjordov a ľadových krýh.

Peter Valček