Profesor Hanus hlásal ideu pluralizmu už v prvom vývinovom období svojho myslenia, no v jasnej a systematickejšej podobe ju vyjadril až po návrate z väzenia v rokoch 1986 – 1987. Táto idea, nazývaná aj princíp, je nevyhnutnou myšlienkovou základňou jeho pluralitného, dialogického a integrálneho ponímania kultúry. Hanusovi nešlo o pluralizmus vo zvyčajnom chápaní, ako ideové a politické formulovanie mnohosti, plurality, charakteristické najmä pre postmoderné myslenie. Ide mu o tzv. organický pluralizmus, v ktorom sa mnohosť chápe v organickej jednote a celistvosti, pričom táto jednota sa považuje za dominantnú. Pluralizmus odvodený od latinského plus – viac predstavuje podľa Hanusa taký ideový a metafyzický koncept, ktorý je proti každému zásadnému redukovaniu všetkého na jedno. Vyjadruje teda toľko, že všetko jestvujúce je „viac ako jedno“, a to viac kvalitou, hodnotou, dokonalosťou a v neposlednom rade aj bytím. Postuluje sa ním nie sama mnohosť, ale „viacosť“ či „viacerosť“ v dialektickom a organickom vzťahu jednoty v mnohosti a mnohosti v jednote. Načim si uvedomiť, že túto ideu či princíp nenachodíme len v stvorenstve, ale aj v bohu, u ktorého „viacosť“ jeho nekonečného a absolútneho Bytia nachodí pluralitný výraz v Jeho trinite, ktorá je zároveň výrazom naplnenia princípu personálnosti v troch božských osobách a ich vzťahoch.
Ján Letz
Pre myšlienkovú charakteristiku Hanusovej teologicko-filozofickej orientácie nie je zanedbateľné, že hľadá podnety u takých filozofov, ako sú J. Maritain a R. Guardini, nezávislý teológ, ktorému fašistický režim nacistického Nemecka znemožnil pracovať. Tak ako zasa totalitný komunistický režim znemožnil Hanusovi nielen pracovať, ale takmer aj žiť. Dovolím si povedať, že Hanusovo teologicko-filozofické myslenie sa postupne menilo na polemiku s ideológiou národného socializmu a fašizmu. Dôkazom toho je skutočnosť, že pokiaľ ide o kresťanstvo, vracia sa k predkonštantínovskému ponímaniu kresťanstva a náboženstva, keď postuluje, že kresťanstvo má zachovávať odstup od každej politickej moci a štátu. Jedine tak si môže zachovať svoju všeobecnosť, univerzálnosť.
Hanusov program obnovy sakrálneho umenia na Slovensku je stále aktuálny. Záujem o nápravu stavu, či – lepšie povedané – nový začiatok je tu. Deklaruje to umelecká obec, architekti i profesionálne pripravení laici. Iba hlas cirkvi je akýsi tichý. Kňazi, teológovia, nebojte sa umenia, nebojte sa umelcov, nebojte sa pamiatkarov. „Dvoje treba vykonať: vytlačiť z kostolov široko-ďaleko zamestnaných nepovolaných a vniesť do kostolov dôstojné sakrálne umenie. Ako pravdivý cieľ pozdravíme až tieto začiatky.“
Alena Piatrová
V Bratislave, v kotolni, dokončí knihu Princíp pluralizmu. V diele rozoberá obdobie netolerantnosti, totality s veľmi obmedzenou slobodou, ktorá neumožňovala dialóg medzi občanmi a predstaviteľmi moci. Objasňuje filozoficky, historicky i sociologicky otvorený pluralitný mnohonázorový systém, zároveň však upozorňuje, že pluralitná demokracia neznamená slobodu vo všetkom. Zdôrazňuje viazanosť slobody na etické normy. Vrcholným filozofickým dielom L. Hanusa je monografia Človek a kultúra. Táto esej je syntézou jeho myslenia. Objasňuje v nej ľudskú podstatu kultúry ako prostriedok sebadotvorenia človeka, oblasť, v ktorej človek – jednotlivec uplatňuje svoje psychické danosti, čo na neho spätne pôsobí. Takýmto spôsobom sa môže jednotlivec stať dejinotvorným spoločenským prvkom, spolupôsobiť na procese humanizácie a spiritualizácie sveta.
Rudolf Dobiáš
Slovensko vidí (neinak ako ostatné štáty Európy) na rozhraní „nihilizmu a ordo“ a v rámci tejto dobovej situácie vytyčuje Slovensku jednoznačnú orientáciu na Európu. Hanus ponúka koncepčne ucelený program novej europeizácie Slovenska, špecifikuje jeho kritériá, ciele, zdôvodňuje predpoklady a podmienky jeho realizácie. Možno povedať, že je to program principiálne kultúrny, kulturologický. (...) Rozhľadenie po Európe a zapojenie do jej poriadku Hanus definuje ako „duševnú avantgardu“, ako dlhodobý program kultúrnej výchovy národa. Hanus vypracoval a ponúkal ucelený koncept slovenskej kultúrnosti z ducha Európy a kresťanského univerzalizmu.
Vincent Šabík
