Ladislav Ondriš photo 1

Ladislav Ondriš

19. 2. 1931
Zlaté Moravce
Pseudonym:
L. O. Rosa

Autor o svojom diele

V rámci svojich schopností som pootvoril dvere do zákulisia šoubiznisu, snažil sa charakterizovať jeho aktérov, postavy a postavičky, figúry i figuríny. Túžba po popularite a veľkých peniazoch ich ženie k tomu, že sú ochotní odložiť každú zábranu, vrátane ľudskej dôstojnosti. Omámení popularitou majú pocit, že im patrí svet, že dokonca majú naň právo práve oni, keďže vstúpili do cechu celebrít. V snahe získať čo výnosnejší zisk z pompéznej reklamy im najmä komerčné masmédiá otvárajú možnosti v rýchlokurze vytvárania ligotavého imidžu. Nie je dôležité byť, treba zaujať (akýmkoľvek spôsobom) a predovšetkým mať.
Z úvodu ku knihe Kto z nás nájde lepší svet (2007)
 
V Bratislave počas jej dlhej histórie žilo mnoho významných osobností. Viacerých z nich pripomínajú sochy či pamätné tabule. Sláva hlavného mesta Slovenska sa však nespája iba s menami slávnych či mocných. Vytvárali ju tisíce, desaťtisíce, ba státisíce. Medzi nimi mnoho výnimočných, bez ktorých si život Bratislavy sotva možno predstaviť. O tých, ktorí zanechali v dejinách trvalejšie stopy, píšu historici a spisovatelia, zvečniac tak ich mená i činy na večné časy. Mňa zaujal osud človeka, ktorého pravé meno poznalo iba zopár najbližších, a predsa dlho časy bol neodmysliteľnou súčasťou Bratislavy. Keď chodil vo svojom typickom oblečení elegána po bratislavských uliciach, aby rozdával úsmev a radosť, poznal ho takmer každý – starí Prešpuráci i školské deti. A volali ho – Schöne Náci. Rozdávať radosť – vari je to málo?
Tri desaťročia ho už niet, zostalo po ňom iba zopár zožltnutých článkov v starých novinách. Tých, ktorí si na neho živo pamätajú a v dobrom na neho spomínajú v plynutí neúprosného času, postupne ubúda. Som presvedčený, že aj človek citlivého a láskavého srdca Ignác Lamár – bratislavský SCHÖNE NÁCI – si zaslúži pomník. Postavil som mu ho zo slov: pozbieral som v archívoch i v spomienkach ľudí fakty, chýbajúce doplnil fantáziou a vytvoril podobu človeka, ktorý by nemal, nesmie upadnúť do zabudnutia.
Ladislav Ondriš o svojej knihe A volali ho – Schöne Náci... (2000)