Ladislav Ondriš photo 1

Ladislav Ondriš

19. 2. 1931
Zlaté Moravce
Pseudonym:
L. O. Rosa
Žáner:
literatúra faktu, poézia, próza, scenáristika

Napísali o autorovi

Kniha má v podstate dva žánrové toky. Jedným je pútavý príbeh, v ktorom chce autor zložitými zápletkami deja osudov hrdinov pritiahnuť čitateľa, druhým je záznam myšlienok, pocitov stvárnených v esejistických úvahách na tému, čo je to vlastne život. Sentencie dopĺňajú jednotlivé kapitoly príbehu, pričom považujem za dôležité, že obe tieto vrstvy sú výrazne kompatibilné, čím sa hĺbkou pohľadu stávajú pre čitateľa inšpiráciou na životne dôležité zamyslenie.
            Kostrou autorského stvárnenia je rekonštrukcia dramatického života hudobného mága Erika, jeho originálny životný osud, cez ktorý autor vovádza čitateľa do sveta pozlátkového šoubiznisu, v ktorom Erikov osud prechádza neustálymi premenami, prelínajúcimi sa úspechmi v čase popularity, sklamaniami i zdesením na konci jeho hudobnej kariéry, až po drsný koniec.
            Pravda, v diele stretáme celý rad postáv, ako je napríklad s Erikom úzko spätý kapelník, majiteľ hotela Eduard Goldschmidt a ďalšie svojrázne postavičky dnešného moderného sveta.
            Ženskú hlavnú líniu predstavujú hotelierova manželka Žaneta, ale aj Erikova neláskavá láska Kristína, vystupujúca pod umeleckým menom Sarah. V druhej polovici príbehu dominuje ich dcéra Karolína, ktorá sa vypracovala na slávnu supermodelku, ktorá napriek nástrahám, nestálosti, prchavosti a márnosti vo svete pôsobenia v šoubiznise, zásluhou rodičovskej výchovy, v rámci ktorej jej odmalička vštepovali lásku k blížnym, rodnej obci i domovu i spôsob, ako prekonať životné prekážky, v dôsledku čoho vo svete nástrah nezakopla, nepodľahla falošnej sláve či sebauspokojeniu v blahobyte.
            Značnú pozornosť autor venoval rozprave o aktuálnych otázkach nášho súčasného života, ktorej sa venovali priatelia rodiny úspešného právnika Kristiána Senku. Tí sa v súlade s poznaním starovekých mudrcov pridŕžali zásady: „Poznaj kultúru, spoznáš sám seba!“ Vo svojich stanoviskách citlivo, ale principiálne a so znalosťou problematiky reagujú na dianie v súčasnosti, uvažujú o človeku, ktorý hľadá zmysluplnosť svojho života.
            Osobitne ma v texte zaujalo aj spracovanie rómskej problematiky. Aj z tejto pasáže je zrejmé, že autor má v sebe veľa citu i súcitu.
            Z textu napísaného diela cítime autorovu bohatú skúsenosť s filmom, ale aj jeho náklonnosť k hudbe a jej tvorcom. Je hľadačom i tvorcom viacerých pútavých príbehov z oblasti zábavného priemyslu, vie byť ich žičlivým priateľom, ale aj netolerantným sudcom.
            Spisovateľ si predsavzal povedať svetu, čo si o ňom myslí. V literárnom diele nám ukázal, ako sa na nás v čase súčasnej svetovej globalizácie valia všakovaké nástrahy, ako sa nás snaží najmä prostredníctvom obrazoviek zmocniť pseudokultúra.
Ladislav Ťažký,O spisovateľom hľadaní lepšieho sveta, 2008


Dielo v textovej časti i v bloku fotografií plasticky zachytáva, dokumentuje a sprítomňuje autentický príbeh neobyčajného človeka, obdareného vzácnymi ľudskými vlastnosťami, výnimočnými manažérskymi schopnosťami, nevšednou organizačnou i literárnou invenciou a mimoriadne žičlivým vzťahom k ľuďom. Celý rad svedectiev z prvej ruky a zasvätených pohľadov do zákulisia literatúry, filmu, politiky i umeleckej diplomacie predstavuje nielen pútavé čítanie, ale aj dôležitý príspevok k objektívnemu záznamu najnovších dejín Slovenska ako civilizačne a kultúrne dynamicky sa rozvíjajúcej krajiny.
Pavol Janík v doslove knihy Pestrý život (2003)

L. O. Rosa svojou knižočkou postavil malý pomník miláčikovi Bratislavy, „internacionálnemu šašovi“, človekovi, v ktorom mal sídlo dobrotivý anjel, človekovi, ktorému nikdy nezmizol úsmev z tváre,  ktorý  vedel ľudí nie rozosmiať, ale vyvolať úsmev aj na ich tvárach... Je to malý pomník „veľkému klaunovi“, ktorý dlhé roky deň po dni mal svoje predstavenie v bratislavských uliciach, námestiach, v skrytých dvoroch i viechach, kaviarňach, u svojich známych i pred prekvapenými návštevníkmi Bratislavy.
Tak trocha chaplinovsky oblečený vo fraku z minulého storočia, vytiahnutý elegán s neodmysliteľným cylindrom na hlave, často i v ruke, v bielom šáliku, starostlivo učesaný, s bielymi rukavicami, osobnou klaunovskou zbraňou - paličkou, na ktorej bol priviazaný balíček-talizman. Schöne Náci ... je meno zjavenia, ktoré sa prechádzalo po bratislavských uliciach a rozdávalo šťastie.
Ladislav Ťažký v doslove ku knihe Volali ho - Schöne Náci (2000)