Ladislav Ondriš photo 1

Ladislav Ondriš

19. 2. 1931
Zlaté Moravce
Pseudonym:
L. O. Rosa
Žáner:
literatúra faktu, poézia, próza, scenáristika

Životopis autora

Absolvoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave, odbor obchodu a cestovného ruchu. V rokoch 1955 – 74 pracoval v rôznych riadiacich funkciách podnikov cestovného ruchu (Turista, Čedok, Tatratour, SZBD). V rokoch 1974 – 91 pôsobil v rezorte Ministerstva kultúry SR. Bol riaditeľom Strediska zahraničných služieb MK SR, riaditeľom Slovenského literárneho fondu, generálnym riaditeľom Slovenského filmu a riaditeľom Slovenskej literárnej agentúry. V roku 1991 založil Vydavateľskú, filmovú a reklamnú agentúru SPRINT vfra.

Debutoval v roku 1984 románom z rodného zlatomoravského prostredia Zlatňanka, ktorý bol aj sfilmovaný. Striedal rôzne literárne žánre na zobrazenie deformácií človeka v modernom svete. V románe Zia (1991) stvárnil osud mladého dievčaťa, ktoré sa dostalo na scestie. Próza Koziáda (1991) je komickou groteskou, kniha Stopy (1991) obsahuje detektívne príbehy. V roku 1992 vydal: kriticko-satirický román Nešťastný výstrel, sci-fi príbeh o teroristoch Ostrov zázrakov a hrôzy, knihu Dobrodružstvo sa končí slzou zo zákulisia cestovného ruchu. V románe Čašník (1993) využil svoje skúsenosti z hotelierstva. Životopisnej tvorbe sa venoval v dielach Johann Nepomuk Hummel (1994), Schöne Náci (1994), Cinka (1995). V novele Plač huslí (1994) sa cez príbeh dvoch židovských detí vrátil k tematike SNP. V roku 1997 vydal výber zo svojej poetickej tvorby Na pulze života, v nasledujúcom roku výber zo svojej celoživotnej tvorby v piatich knihách. V autobiografickej knihe Pestrý život (2003) spracoval svoje skúsenosti z pôsobenia v kultúre v 2. polovici 20. storočia. Roku 2007 vydal esejistický román Kto z nás nájde lepší svet o „ilúziách v šoubiznise“, kde v psychologických sondách pranieruje  prázdnotu sveta biznisu a bulváru.


Prozaik, scenárista a vydavateľ Ladislav Ondriš (1931) debutoval v roku 1984 románom z rodného zlatomoravského prostredia Zlatňanka, ktorý bol aj sfilmovaný. Striedal rôzne literárne žánre na zobrazenie deformácií človeka v modernom svete. V románe Zia (1991) stvárnil osud mladého dievčaťa, ktoré sa dostalo na scestie. Próza Koziáda (1991) je komickou groteskou, kniha Stopy (1991) obsahuje detektívne príbehy. V roku 1992 vydal: kriticko-satirický román Nešťastný výstrel, sci-fi príbeh o teroristoch Ostrov zázrakov a hrôzy, knihu Dobrodružstvo sa končí slzou zo zákulisia cestovného ruchu. V románe Čašník (1993) využil svoje skúsenosti z hotelierstva. Životopisnej tvorbe sa venoval v dielach Johann Nepomuk Hummel (1994), Schöne Náci (1994), Cinka (1995). V novele Plač huslí (1994) sa cez príbeh dvoch židovských detí vrátil k tematike SNP. V roku 1997 vydal výber zo svojej poetickej tvorby Na pulze života, v nasledujúcom roku výber zo svojej celoživotnej tvorby v piatich knihách. V autobiografickej knihe Pestrý život (2003) spracoval svoje skúsenosti z pôsobenia v kultúre v 2. polovici 20. storočia. Roku 2007 vydal esejistický román Kto z nás nájde lepší svet o „ilúziách v šoubiznise“, kde v psychologických sondách pranieruje  prázdnotu sveta biznisu a bulváru.