V prvom článku Ústavy svojho svedomia píše: „Napriek tým najfantastickejším lákadlám možnej kariéry, musím zostať verný literárnej tvorbe, nedať ju ničím zatlačiť do úzadia inou, pozlátkovou, láskavou činnosťou... Byť na seba tvrdý, slovo a literu používať najprv ako stavebninu krásy a lásky, ľudskosti a až potom, aj to v najkrajnejšom prípade ako obrannú zbraň, ako útočnú zbraň slovo a literu použiť len v tom prípade, keď mi niekto... mieni zničiť rodinu, národ, keď chce zničiť ľudstvo."
Ladislav Ťažký (Anketa: Ako dosiaľ, ako ďalej?).
In: Slovenské pohľady roč. IV. + 117, 2001, č. 3, s. 7 – 8.
