Ťažkého tvorba pozná bolesť, tragickosť, zúfalstvo, osamotenosť, ale nepodlieha cynizmu, nihilizmu a rozkladu... Svojou hĺbkovou podstatou vyjadruje základné – existenciálne a esenciálne – polohy človeka v prelomových chvíľach jeho dejinného a individuálneho života.
Novosť Ťažkého zorného uhla je v tom, že v jeho zámere nie je v prvom rade dejinné poznanie a uplatnenie historickej koncepcie, ale práve výpoveď o vlastnom poznávaní sveta, o tom, ako sa dejiny robili aj z tisícov nedejinných detailov a osudov, udalostí a činov, ako sa v nich často až na nepoznanie pokrivene odrážali.