Charakteristika autorskej dielne Libuše Friedovej sa nezaobíde bez úsmevnej spomienky na prvé hodnotenie jej tvorivého počinu na území Slovenska. Začiatkom 60. rokov 20. storočia, keď veľmi nenápadne vstupovala do literárneho sveta, jej spoluautorstvo na slohovej práci dieťaťa oznámkovala vtedy ešte pani učiteľka Kveta Slobodníková. Písanie za deti v roli starostlivej matky časom pominulo, no rozvíjanie tvorivého dialógu s najmenšími u Libuši Friedovej zotrvalo a v súčasnosti držiteľka Ceny Trojruže za rok 2007 na obdobie príchodu do slovenského kultúrneho a literárneho života spomína s pokorou. Významné národné ocenenie právom vyzdvihuje autorkino obohatenie sveta modernej slovenskej autorskej rozprávky o výrazné humanistické posolstvo. Úcta k ľuďom a ku všetkým živým bytostiam, láskavý humor a radosť z fantazírovania sú priam hmatateľnými prvkami Friedovej prozaických i poetických textov. Aj keď zbierka básní Kufrík nevzbudila u literárnej kritiky veľké nadšenie, redaktorská práca v detských časopisoch a nasledujúce prózy si detského čitateľa získali poľahky a natrvalo. Libuša Friedová sa malým čitateľom prihovára v partnerskom dialógu, kde absentuje moralizovanie a didaktizmus. Emocionálne pôsobivé, jednoduché rozprávkové príbehy ponúkajú veku primerané čítanie bez zbytočného pátosu a slovného gýču. V rozprávkach autorka upriamuje pozornosť na veci a udalosti všedné, každodenné, ktoré v istých situáciách nadobúdajú zázračný rozmer. Friedová nezachádza do cudziny a nepotrebuje všakovaké hraničné situácie, tragédie rozpadnutých rodín a rozorvanosť detských sirôt. Práve naopak. V jej textoch je silne prítomný motív ucelenej rodiny a medziľudskej pomoci, kde deti chodia do školy, prázdniny i víkendy trávia s rodičmi a starými rodičmi, sú obklopené zvieratkami a kamarátmi. Friedovej detskí hrdinovia sú prirodzene zvedaví, hraví a naivní, majú radosť z každodenného objavovania sveta okolo. Príťažlivosť motívov próz tkvie v stotožnení pocitov detského čitateľa s pocitmi protagonistov, vyplýva z radosti zo snívania a rozvíjania fantázie. Libuša Friedová vo svojich textoch necháva detských literárnych hrdinov lietať, riešiť detektívne záhady či objavovať maličkých škriatkov. V rozprávkach s personalizovanými zvieracími postavami sa prelína svet zvierat a ľudí tvoriac tak harmonický celok. Zvieratká ako rozmýšľajúce a veľmi empatické bytosti sú ľuďom často najlepšími kamarátmi a oddanými pomocníkmi. Zmysel pre inteligentný humor a hru so slovami autorka uplatnila aj v rozhlasových a televíznych seriáloch. Z bohatej produkcie si len zlomok našlo miesto v knižných spracovaniach. I preto je vítanou publikácia Kytica s ružičkou, ktorá ponúka prierez tvorby tejto autorky, darujúcej svetu detí zmysel pre krásu, dobro a lásku vo všetkých jej podobách. Napriek nadšeniu z rozvoja vedy a techniky Libuša Friedová rozvíja hodnoty, ktoré, pozrúc sa na nich zblízka, nie sú v modernom 21. storočí ani sentimentálne, ani romantické, ani zastarané. Iba také obyčajné, ľudské. Občas priam zázračné. Naostatok želanie autorky deťom, ktoré vyslovila v rozhovore v roku 2000: „A ešte im (deťom) prajem, aby popri všetkých volkmenoch, obrazovkách a videozáznamoch, internetoch, kazetách, disketách a ktovie čom ešte zostala na svete natrvalo detská kniha.“
Alena Štrompová
