Libuša Friedová photo 1

Libuša Friedová

17. 10. 1925
Zdounky pri Kroměříži, Česko
—  22. 5. 2017
Žáner:
poézia, pre deti a mládež, rozhlasová tvorba, scenáristika
Rodné meno:
Mlčochová

Napísali o autorovi

Jej prozaické knižky (Magdalénka a škriatkovia,1982, Maľované čítanie,1984, Rozprávky v dome,1988) sa podieľali na profilovaní slovenskej autorskej rozprávky v tom žánrovom variante, ktorý spája životnú každodennosť s poetickosťou fantazijného výmyslu.

Zuzana Stanislavová

(…) viac než táto imaginatívna nostalgia je však dôležitý Friedovej citlivý a citový vzťah k veciam, zvieratám a ľuďom. A to už nie je o nostalgickom vyvolávaní starého sveta, je to o vzťahoch, ale najmä o duši. Teda o niečom, čo treba prebúdzať práve dnes. A keďže Libuša Friedová to robí stále a s neutíchajúcou tvorivou energiou, dokazujúc tak, že stará láska, láska k deťom a k ich literatúre, u nej nehrdzavie, právom jej patrí kytica z troch ruží.

Ondrej Sliacky

 Nové rozprávky L. Friedovej sú vtipné, ale pritom neunavujú zbytočným slovičkárením, pracujú s príbehom, ale nenadbiehajú lacným akčným trikom ani netrpia rozvláčnosťou, sú emocionálne pôsobivé, ale neskĺzavajú do patetickej sentimentality. Friedová dokáže funkčne spojiť civilný svet s rozprávkovo zázračným prvkom tak, aby sa zvýraznilo humánne posolstvo príbehu. Podozrenie z akéhokoľvek moralizovania či didaktizovania pritom odpadá, pretože správa o hodnotách ľudských činov a charakterov má v jej rozprávkach dôsledne estetický charakter, je logickým, v príbehu konkretizovaným výsledkom sujetového zauzlenia. Pritom sa aj táto autorka vie pohrať s pôvabným iskrením založeným na dvojitom – priamom a metaforickom – sémantickom výklade jazykovej jednotky („Kráľovi (v ústach – pozn. Z.S.) chýbali tri stoličky. Ale nič si z toho nerobil Mal predsa kráľovský trón“), túto dispozíciu jazyka však využíva veľmi striedmo, naozaj len na uvážlivé „prikorenenie“ textu. Rovnako to platí aj o jazykových hračkách v jej textoch.

Zuzana Stanislavová o Rozprávkach s podkovičkami

Keď sa však začítame do autorkiných rozprávok, je nám zrejmé, že jej vzťah ku „konskej problematike nie je ani prvoplánový ani náhodný, a už vôbec nie utilitárne zameraný. Sujetové naplnenie jednotlivých rozprávok svedčí o tom, že autorke ide predovšetkým o vzťahové prepojenie
fenoménu koňa so širokospektrálnou škálou jeho ušľachtilých ľudských významov. Ľudský rozmer „konského fluida“ vstupuje najmä do intenzívneho emocionálneho prežívania detí. Preto si autorka za prostredníka tohto dôverného spojenia najčastejšie vyberá deti. Cez ušľachtilé vlastnosti konských „hrdinov vytvára nenásilné etické paralely s človečím svetom.

Ľubica Kepštová o Rozprávkach s podkovičkami

Autorka rozprávkovým jazykom podáva obyčajné životné skúsenosti. Sú zázračné preto, lebo ľudia objavili zázrak v tom, v čom iní vidia len všednosť. Ilustruje to i rozprávka o koníkovi na starodávnom obraze. Chlapček  je na návšteve u starej susedy. Na obraze v jej izbe visí starodávny obraz s hodinami. Nikto ich nevie opraviť. Opravári totiž rozmýšľajú technicky. Chlapček ich oživí vďaka tomu, že sa dokáže „dostať" do scény na obraze a pozhovárať sa tam s koníkom. Zázračnosť nepôsobí vo Friedovej rozprávkach ako niečo výnimočné. Je súčasťou bežného života. Čitateľ nemá mať pocit, že sa ocitol v  prostredí mystéria, či fantastiky. A tak to má byť. Autorka nechápe zázračno ako prelud, ale ako priestor, v ktorom sa harmonizujú vzťahy ľudí a ich spoločníkov. V technokratickom svete sa vytráca nádhera zázračna. Namiesto toho je deťom servírovaná  virtuálna realita a lož, že ju možno ovládať. Tak sa v nich potláča schopnosť obdivovať a radosť zo žasnutia. S podporovaním túžby ovládať a kontrolovať sa vytráca úcta a láska. Konfrontácia potláčania týchto odvekých hodnôt je v pozadí príbehov Friedovej rozprávok.

Timotea Vráblová o Rozprávkach s podkovičkami

Friedovej zmysel pre inteligentný humor sa prejavuje najmä v lexikálnej rovine vytváraním nezvyčajných spojení. Koncertné šaty, ktorých označenie je motivované momentálnou činnosťou ich majiteľky, môžu byť rovnako kotrmelcové šaty, keď v nich robíte kotrmelce. No aj táto hra so slovom sa mi miestami zdá samoúčelná.

Markéta Andričíková o Rozprávkach zo skrine