Do povedomia slovenských čitateľov sa dostala fejtónmi a básňami uverejnenými v Práci a Pravde (1961). U detských čitateľov vzbudila pozornosť básňami, črtami a rozprávkami v časopisoch Ohník, Slniečko a hlavne v Zorničke. Jej knižným debutom je zbierka básní pre deti Kufrík (1968). Deťom adresovala aj knižku Maľované čítanie alebo Môj prvácky rok (1984) s vtipnými ilustráciami Ivana Popoviča, v ktorej si najmladší čitatelia spolu s rozprávačom-prvákom môžu nebadane preveriť poznatky z písania, čítania, prvouky či matematiky. Prozaické knižky pre deti: Rozprávky v dome (1988), Rozprávky s podkovičkami (1999) a Rozprávky zo skrine (2005). Od r. 1969 spolupracuje s rozhlasom na tvorbe rozprávkových seriálov (Petrík a ružový skútrik, 1969, Mášenka a päť domácich škriatkov, 1970, Elenka a kominárik, 1971, Papierová lastovička, 1971, O bábkovom kráľovi a bábkovom šašovi, 1985, Každý lieta inakšie, 1990, Slávik, ktorý sa usmieval, 1991, O malej Evičke a slávnom Rexovi, 1992, Rozprávky s podkovičkami, 1996) a rozhlasovej hry Neobyčajný deň (2007). Rozhlasový seriál Mášenka a päť domácich škriatkov je v knižnej podobe súborom moderných autorských rozprávok, vydaných pod názvom Magdalénka a škriatkovia (1982). V televízii boli odvysielané seriály Hubert a Hubertko (1973) a Nech žije deduško (1979). Tvorbu Libuše Friedovej charakterizuje vysoká miera empatie, čo sa odráža vo výbere tém a v spôsobe ich spracovania. Autorka zohľadňuje nielen psychosociálne predpoklady dieťaťa, ale aj jeho fantazijný potenciál.
