Ľubica Kepštová photo 1

Ľubica Kepštová

3. 11. 1960
Skalica
Žáner:
editorská činnosť, literárna veda, poézia, pre deti a mládež

Napísali o autorovi

Kepštová v básnickej zbierke Moje srdce má prázdniny znovuobjavuje pre poéziu jej prapôvodnú magickosť a tajomnosť, znovuvytvára priestor poézie ako zázračnej krajiny. Lyrický subjekt – obyvateľka tejto magickej krajiny dovidí na sivý, zraňujúci svet, prijíma ho do seba, absorbuje bolesť a sklamanie, a pretvára ich tak, že sa tie stávajú homogénnou súčasťou čarovnej krajiny, a tak sú akceptovateľnejšie: „Dnes už viem, / že ma smútok nezabije. / Ako čiernu mačku / si ho vyložím na plece, / posvietim si do tmy jeho očami. / Je prítulný, / je tajomný, / je krásny...“ Eufemizácia bolesti, zaujímavá štylizácia lyrického subjektu do roly čarodejnice, ktorú exotizuje i do polohy šamanky: „V noci som sa milovala / s čiernym leopardom. / To som ja / a moja spiaca duša“, ako aj rastlinné motívy Kepštovej zbierku spájajú s tvorbou jednej z najvýznamnejších slovenských poetiek – s tvorbou Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej, čím sa táto zbierka zaraďuje do línie slovenského ženského písania, a tú spätne i tvorivo rozvíja.

Ivana Hostová

Láskavosť a porozumenie k svetu detí je jednoducho samozrejmým rozmerom Kepštovej osobnosti a v takej podobe sa transponuje aj do veršov pre deti. Umelecká kultúra jej básní súvisí so schopnosťou vyjadrovať sa prostredníctvom tak trochu martákovskej lyrickej skratky, veršom v pravidelnom, vypracovanom, nestereotypnom trochejskom rytme, s bohatým rýmom, vtipnou pointou.

                       Zuzana Stanislavová