Ľubomír Feldek photo 1

Ľubomír Feldek

9. 10. 1936
Žilina
Žáner:
esej, pre deti a mládež, poézia, literatúra faktu, publicistika, próza, dráma

Komplexná charakteristika

Ľubomír Feldek, spolu s J. Stachom, J. Mihalkovičom, J. Ondrušom, J. Šimonovičom, pripravil v roku 1958 programové číslo časopisu Mladá tvorba (č. 4/1958),v ktorom sa po prvý raz predstavuje skupina spomenutých básnikov s uceleným a premyslene formulovaným umeleckým programom v oblasti poézie, umeleckého prekladu a tvorby pre deti a mládež. Literárna veda neskôr túto skupinu začala označovať prívlastkami trnavská skupina, konkretisti či neopoetisti. Feldek bol dominantnou postavou tejto generačnej umeleckej aktivity. Jeho poézia, ale aj próza, literatúra pre deti a prekladová tvorba zostala najväčšmi verná východiskovým princípom, ktorých inšpiračným zdrojom bol najmä český poetizmus a z neho najmä poézia Vítězslava Nezvala. Oproti jednorozmernej schematickej tvorbe prvej polovice päťdesiatych rokov stavia poéziu "pre všetkých päť zmyslov", vystavanú na neobvyklej citlivosti vnímania sveta, zdôraznenej citovosti, konkrétnosti, obraznosti, fantazijnosti, intímnosti. Je to poézia, v ktorej dominuje najmä metaforický princíp, založený, povedané s Feldekom, na "trení hrán vzdialených plôch, ich náhlom susedstve, asociácii". Knižným debutom básnika Feldeka bola zbierka, ktorá vyšla v roku 1961 pod názvom Jediný slaný domov. Stretla sa s priaznivým čitateľským i literárnokritickým ohlasom ako celok, no najmä jej druhá časť – rozsiahla básnická skladba Severné leto zaujala literárnu kritiku a naplno odkryla výnimočný básnický talent mladého autora. Po debute nasledovali zbierky Kriedový kruh (1970), Paracelsus (1973), Dvaja okolo stola (1976), Poznámky na epos (1980). Ich zjednocujúcim parametrom je premyslená autorská koncepcia, ktorej základnými vlastnosťami sú intímnosť, jedinečnosť a principiálna dialogickosť. Preto dominantnou témou v spomenutých zbierkach je téma partnerstva muža a ženy, téma manželstva ako jednej z foriem tohto partnerského vzťahu a téma domova a súkromia ako priestoru pre partnerský vzťah. Variácie na tieto základné tematické a hodnotové princípy nachádzame potom aj v neskorších básnických zbierkach. Variantom a zároveň doplnením základného problémového rámca básnických prác sú Feldekove prózy a básne pre deti. Vyniká v nich najmä princíp partnerského dialógu dospelého a dieťaťa. V čase vzniku prvých prác tohto typu (začiatkom rokov šesťdesiatych) išlo o radikálne novú podobu slovenskej literatúry pre deti, a preto sa začalo o Feldekovi, ale aj Válkovi, Jarunkovej, Šikulovi hovoriť ako o autoroch novej vlny v literatúre pre deti a mládež. Ako príklady možno spomenúť Feldekove práce Hra pre tvoje modré oči, Zelené jelene, Zlatúšik, Modrá kniha rozprávok, Zelená kniha rozprávok. Jedinou Feldekovou prozaickou knihou pre dospelých je román Van Stiphout, ktorý, využívajúc tradíciu pikareskného románu a skúsenosť autorovej generácie z čítania príbehov Iľfa a Petrova o Ostapovi Benderovi, je románom parodicky obráteným do vnútra slovenskej tzv. industrializačnej literatúry prvej polovice päťdesiatych rokov. Tento román, spolu s básnickou zbierkou Poznámky na epos tvorí zlomové miesto vo Feldekovej tvorbe. Od autentickosti, založenej na zverejňovaní intímností osobného života básnického subjektu či literárnych postáv prechádza autor k autentickosti, založenej na odkrývaní intímností vonkajšieho sveta, jeho historickej jedinečnosti. Preto parodizuje zakladajúce princípy totalitného režimu (Van Stiphout, Slovák namesiaci, Homo scribens, najmä esej AKO, divadelné hry Umenie neodísťSkúška či súbor esejí vydaný v češtine Á propos svědomí), preto sa priamo zapája do procesu jeho občiansky založenej deštrukcie.