Lucia Eggenhofferová

Veľký Krtíš

Stručná charakteristika

     Tesne pred rokom 2000 patrila L. Eggenhofferová k najoceňovanejším poetkám literárnych súťaží mladých autorov. V tom čase dvadsaťročná pripravila na vydanie útlu básnickú zbierku Dni na dlani a postupne začala časopisecky publikovať básne, ktoré s posunom niekoľkých rokov vyšli v zbierke Medziriadky. Básne z oboch zbierok sú písané jednotným štýlom, dominuje mu nápaditá hra s jazykom, využívanie napätia medzi vžitým významom a aktualizáciou významu, očakávanie a sklamanie z očakávania, delimitácia veršov tak, aby vznikala sémantická viacznačnosť.
     Obe knihy kombinujú dva druhy básní. Do prvej skupiny patria básne intimity, tematizujúce prvé skúšky lásky, dôvery a vyrovnávanie sa so stratou ilúzií. Poézii dáva za úlohu zachytávať nuansy emócií a tie následne ďalej sprostredkovávať čitateľom. Tematickou protiváhou intimizovaným textom sú básne-správy, pri ktorých sa namiesto ústrednej dvojice „ja“ a „ty“ stávajú témou univerzálne postavy, typy (ženy z výkladov, stareny, domovníci) zachytené v dramatickej lyrickej situácii.
     Oba básnické modely sa komplementárne spájajú; „objektivizované“ úseky tvoria kompozičné východiská pre osobne ladené časti. Menšie rozdiely medzi zbierkami, ktorých básne sa čitateľom podávajú ako „na dlani“ či „medzi riadkami“, by sa našli v niektorých tematických okruhoch. Časť básní zbierky Dni na dlani spracováva detské reminiscencie, ich poetickosť vzniká navodzovaním detsky zázračného objavovania sveta a zároveň sa detsky čistá spravodlivosť stáva hlavným postojom pri posudzovaní sveta. V zbierke Medziriadky sa ako nový objavuje súvislý blok básní venovaný vzťahu matka – dcéra, ktorý predznačuje zmenu detských spôsobov na uvedomované ženstvo.

Ján Gavura, 2012