Ľudmila PODJAVORINSKÁ navštevovala školy v Bzinciach pod Javorinou a v Horných Salibách, ďalej sa vzdelávala samoštúdiom. Do r. 1910 žila v Bzinciach pod Javorinou, potom v Novom Meste nad Váhom, v r. 1920 – 25 bola úradníčkou slúžnovského úradu. V slov. poézii je príslušníčkou generácie stojacej medzi tvorbou P. O. Hviezdoslava a I. Kraska. Napísala zbierky lyrických básní Z vesny života (1895), Piesne samoty (1942), zbierky veršovanej epiky Balady (1930) a Balady a povesti (1946), podstatná časť jej básnickej tvorby však zostala roztrúsená…
Čítať ďalej