Ľudo Bešeňovský (obč. m. Ľudovít Baran) absolvoval štúdium na učiteľskom ústave v Spišskom Podhradí (1931), do r. 1938 pôsobil ako učiteľ v Liptovskej Mare, potom bol správcom r. k. strednej školy v Dolnom Kubíne. Od apríla 1945 žil v emigrácii v Rakúsku (Aurolzmunster, Wörgl), od 1948 v Kanade (Winnipeg). Na Slovensku upútal pozornosť knihami pre deti Dedinôčka milá (1940) a Biele dni (1942). V medzivojnovom období sa pomerne často hrávali jeho jednoaktovkové veselohry, založené na princípe situačného humoru (Mrcha natura, Nečakaný návrat, Gol a i.). V literárnej činnosti pokračoval aj v zložitých existenčných podmienkach emigrácie a svoje básnické zbierky (Batožtek a slza, 1976; V krvi ťa nosím, 1978; Majáles, 1991) vydal vlastným nákladom. Výber z jeho exilovej poézie vyšiel pod názvom V putách rodnej zeme (1983). Výber z jeho poézie z rokov 1931 – 41 vyšiel pod názvom Za rodné brehy (1995).
