Ľudo Zúbek

12. 7. 1907
Malacky
—  23. 6. 1969
Bratislava
Pseudonym:
Vladimír Malina
Žáner:
esej, literatúra faktu, pre deti a mládež, próza, rozhlasová tvorba

Životopis autora

Ľudo ZÚBEK v r. 1921 – 25 študoval na obchodnej akadémii v Bratislave. R. 1925 – 32 bol bankovým úradníkom v Bratislave, Malackách, Skalici, Zohore, Hlohovci a v Piešťanoch, 1932 – 46 pracoval ako  tajomník literárneho oddelenia Slov. rozhlasu, potom ako dramaturg, vedúci slovesného programu, od 1940 ako šéfredaktor programového týždenníka Slov. rozhlas, 1946 – 47 bol vedúcim propagačného a publikačného odboru Povereníctva informácií, 1947 riaditeľom, 1948 – 56 vedúcim redaktorom vydavateľstva Tatran, od 1957 sa profesionálne venoval spisovateľskej práci. Publikoval v Slov. pohľadoch, Eláne, Národných novinách a i., písal fejtóny, poviedky, novely, reportáže, recenzie a kritiky. Pričinil sa o rozvoj slov. rozhlasovej hry (Katastrofa; Ľudovít Štúr, obe 1934; Život básnika, 1935 a i., pre deti Zánik ríše Inkov; Pochod do Mexika, obe 1939 a i.). Knižne debutoval biografickým románom Ján Kupecký 1 – 2 (1938), neskôr vydal ďalšie biografické knihy V službách Mateja Hrebendu (1949) a Doktor Jesenius (1956), autobiografickú knihu Murársky chlieb (1952). Historicko-životopisné novely zhrnul do knihy Skrytý prameň (1956), v ktorých opísal udalosti zo života Majstra Pavla z Levoče, Ľudovíta Štúra, Andreja Sládkoviča, Gustáva K. Zechentera. Ľúbostný vzťah Ľudovíta Štúra opísal v novele Jar Adely Ostrolúckej (1957). Napísal romány Zlato a slovo (1962), Farebný sen (1965); literatúru faktu Moja Bratislava, Gaudeamus igitur alebo Sladký život študentský (obe 1965); biografické miniatúry svetových spisovateľov zhrnul do knihy pre deti a mládež Rytieri bez meča (1967). Autor historického románu Ríša Svätoplukova (1969) a románu zo súčasnosti Štvrtá stena (napísaný 1962, vydaný 1971). Posmrtne vyšla jeho autorská rozprávka v knižke Ako sa čertík Froliš dostal z pekla (2005); jeho prózy preložili do maďarčiny a češtiny. Aj sám sa venoval prekladateľskej činnosti z maďarskej literatúry (B. Illés, K. Mikszáth, K. Sándor a i.), príležitostne z češtiny (B. Říha).