Ľudovít Šrámek photo 1

Ľudovít Šrámek

24. 7. 1949
Závod
—  26. 8. 2020
Žáner:
odborná literatúra, próza

Komplexná charakteristika

Súbor Poviedky Ľudovíta Šrámka je návratom ku klasickým hodnotám slovenskej poviedkovej tvorby svojou tematikou aj svojím formátom – oboma atribútmi pripomína poviedkové zbierky typické pre druhú polovicu šesťdesiatych rokov. S tým rozdielom, že idylický historický moment vyjadriteľný napríklad poéziou šikulovského vidieka sa dávno pominul. Čo zostáva aktuálne pre dnešok, je johanidesovská analýza súkromia v širokom zmysle. Dnešného človeka/hrdinu/protagonistu sujetov možno buď zastrieť postmodernou hypertextovou hrou alebo hlbinne pochopiť ako psychologický fakt. Šrámek sa už dávno vydal druhou, náročnejšou cestou. Ak si niekto kladie otázku, prečo Poviedky vydal „až“ dnes, odpovedal by som, že nie „až“, ale práve dnes. „Laboratórium oslobodenia od nenaplnených snov“ z poviedky Laboratórium snov by v inom kultúrnom kontexte, ako je dnešný, pôsobilo fejtónovým dojmom. Aktuálne ho vnímam ako sokratovský sarkasmós – najmä, ak si uvedomím, že Šrámek je jedným z najvýznamnejších našich znalcov sociológie verejnej mienky. Fabrika na sny, televízia, dnes celkom nesarkasticky koná opak. Rozprávačov Šrámek a Šrámkov rozprávač však nementoruje. „Občas sa akoby potuteľne usmeje (a možno aj trochu vysmeje) našej ľudskej dôverčivosti – poviedky Laboratórium snov, Experiment Sankalpa –, občas nás nechá stuhnúť z obáv o ľahkomyseľných hrdinov – Zostup zo štítu, Mentómy –, zakaždým však vieme, že ho teší zdieľať s nami náš osud,“ (G. Rothmayerová).

Peter Valček