Jej prvá knižná publikácia vznikla v spolupráci s Kolomanom Sokolom, ktorý v roku 1936 ilustroval novelu Uzlík tepla ako bibliofilskú prílohu zborníka Grafické umění HOLLAR. V nasledujúcom roku vydala knihu desiatich noviel Pokušenie (1937), v ktorej špecifikuje svoj osobnostný prístup k viacerým polohám romantizujúcich trendov naturizmu v dobovej slovenskej literatúre, siahajúcich až po rytmicky členené epické plochy, komponované s lyrickým pátosom a nádychom impresionizmu. Román Tri gaštanové kone naplno rozvinul kľúčové motívy slovenského naturizmu – normy, implikované prírodou v konflikte s normami, diktovanými civilizáciou, ambivalentná etika prírodného človečenstva, epické skúmanie významových možností prírodného (primitívneho, pohanského) fatalizmu v kontraste s kresťanskou civilizáciou. Po Olovenom vtákovi mala Figuli na určitý čas obmedzené publikačné možnosti, a tak sa venovala sústredenej práci na veľkom historickom plátne románu Babylon, ktorý je aj dnes mimoriadne aktuálny svojou koncepciou skúmania, epického, významového zaťažovania otázky zániku určitého typu absolútnej moci, rekonštruovaného historiograficky. Pritom tu v žiadnom prípade nejde o analógie k súčasnosti, ale o obsiahly románový obraz, evokáciu biblickej doby. Do súčasnosti román presahuje autorkiným poznaním a poéziou. Knihy pre mládež majú kronikársko-dokumentárny ráz na pomedzí publicistiky, esejistiky a beletrie.
Peter Valček
