Margita Valehrachová-Matulayová

8. 6. 1909
Rajec
—  10. 10. 1990
Bratislava
Pseudonym:
Mária Marsinová, Teta Margita, Teta Vilma, Václavíková
Žáner:
literárna veda, literatúra faktu, odborná literatúra, publicistika, próza, pre deti a mládež

Životopis autora

Margita VELEHRACHOVÁ-MATULAYOVÁ v r. 1921 – 27 študovala na dievčenskom gymnáziu, 1927 – 32 slovenčinu, francúzštinu a angličtinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, 1930 – 31 absolvovala študijný pobyt na univerzite v Lille (Francúzsko), 1932 – 53 prof. na gymnáziách v Nitre a v Bratislave, 1953 – 74 na Priemyselnej škole elektrotechnickej v Bratislave, od 1974 na dôchodku. Do literatúry vstupovala v polovici 30. rokov literárnymi príspevkami a recenziami v časopisoch Rozvoj, Živena, Prúdy, Kultúra, Slniečko, Elán, Slov. denník a i. Ťažiskom jej tvorby sú beletristicko-popularizačné biografické knižky typu literatúry faktu. Napísala práce Terézia Vansová, Život Terézie Vansovej, Ako žila a pracovala ideálna Slovenka Terézia Vansová (všetky 1937), Tvorba Ľudmily Podjavorinskej (1942). Ďalšiu knižku Svetlá minulosti (so Š. Ondreičkom, 1960) venovala významným slov. vynálezcom J. Murgašovi, J. Pecvalovi a A. Stodolovi. V samostatnú publikáciu Kuzelnik spod Kahlenbergu (1967) venovala Pecvalovi; Hľadač skrytých pokladov (1969) A. Kmeťovi; knihy Technik v reverende (1970) J. Murgašovi; Zabudnutý vynálezca (1972) Š. A. Jedlikovi a Izabela Textorisová (1975) známej slov. botaničke. Poslednú biograficko-dokumentárnu knihu Modrý dvor (1981) venovala známym slov. rodinám Lilgovcom, Gregorovcom a Thurzovcom. Cestopisné črty po Tunisku vydala pod názvom Salam alejkum, Veronika (1987). Napísala viacero príručiek literárnej výchovy, čítaniek a učebníc francúzštiny, prekladala z nemčiny a angličtiny. Od začiatku 30. rokov pripravila viaceré rozhlasové dramatizácie (Mozartova smrť, Bizetova Carmen, Sergius Catilina a i.).