Ďuríčková teda autorsky zakotvila v dvoch oblastiach: vo folklóre, ktorému sa venovala i zberateľsky, a v zobrazovaní súčasného života detí. V druhej oblasti nepracuje s konštantnými motívmi či elementárnymi pojmami, aké do detskej literatúry nevyhnutne patria, a ktoré napokon charakterizujú autorskú poetiku, ale postupuje skôr tematicky, no pritom precízne a jemne, až tak, že jej dôsledné uchopenie témy sa približuje dôslednosti, s akou zaznamenáva folklórne tradície svojho rodného kraja či Bratislavy. V prepojení týchto dvoch oblastí sa najvýraznejšie črtá vlastná sféra jej autorského cítenia, v ktorom má možnosť ukázať spojivá medzi svojím detstvom a detstvom súčasných detí.
Anna Blahová
Život súčasných detí je ako konfrontačné alebo stimulačné pozadie pre fantastiku zastúpený aj v autorských rozprávkach M. Ďuríčkovej, citové i mravné problémy detstva a dospievania však nachádzajú prostredníctvom životaschopných detských postáv plnokrvné stvárnenie predovšetkým v žánroch spoločenskej prózy.
Zuzana Stanislavová
Keby na tomto duchovnom teritóriu existovala pomyselná patrónka pramienkov a studničiek, iste by sa volala Mária Ďuríčková. Po dlhý čas svojho života vie o tých pramienkoch, opatruje ich, čistí ich a podáva osviežujúce dúšky z nich malým i veľkým. Je to robota hodná úcty a robota akoby v poslednom vagóne odchádzajúceho vlaku. Tie pramienky už dlho trvať nebudú. Ostane jeden z nich – detstvo. A pri tom pramienku tiež stráži všetko čisté.
Milan Rúfus (Počta Márii Ďuríčkovej, Buvik 1999 pri príl. osemdesiatin autorky – Knižná revue, roč. XIV, 31. 3. 2004, č. 7, s. 4.)
Časy, v ktorých tvorila svoje literárne diela Mária Ďuríčková, patria do jedného z najtvorivejších období slovenskej literatúry pre deti. Jej tvorba nám zachováva najmä sviežu farbu slvoenského slova, ktoré nezmyje čas.
Blahoslav Hečko (Pocta Márii Ďuríčkovej, Buvik 1999 pri príl. osemdesiatin autorky – In: Knižná revue, roč. XIV, 31. 3. 2004, č. 7, s. č. 4.)
