Mária Ferenčuhová photo 1

Mária Ferenčuhová

7. 12. 1975
Bratislava

Stručná charakteristika

Poézia Márie Ferenčuhovej získala svojou osobitosťou, demaskujúcou otvorenosťou, spoločenskou závažnosťou tém, ako aj umeleckou pôsobivosťou, významovou konzistentnosťou výrazu, celkovou silou svojej výpovede nezastupiteľné miesto v súčasnej slovenskej poézii. Pre tvorivú metódu autorky je charakteristická sústredenosť na detaily, fragmenty, mikropríbehy pozorovaného okolitého sveta, pričom jej depoetizovaná básnická výpoveď o ňom osciluje medzi pólmi objektivizujúceho odstupu „oka kamery“ a reflexívneho prežívania (rozdrobeného) subjektu. Vo svojich, premyslene komponovaných zbierkach - Skryté titulky (2003), Princíp neistoty (2008), Ohrozený druh (2012), Imunita (2016) – reflektuje najmä témy vykorenenosti, odcudzenia, existenciálnej neistoty, nemennej každodennosti, depatetizovaného partnerstva a materstva, smrteľného ochorenia či ekologického ohrozenia. Poézia Márie Ferenčuhovej tak načrtáva súčasne znepokojujúcu diagnostiku neuralgických bodov súčasnosti, v ktorej zaznieva významný kriticko-etický hlas upozorňujúci na ich možné, nezvratné dôsledky.