Mária Haštová photo 1

Mária Haštová

21. 9. 1922
Píla, okr. Pezinok
—  15. 6. 2018
Bratislava
Žáner:
pre deti a mládež

Komplexná charakteristika

Vo všeobecnosti je Haštová vo svojej tvorbe pre deti tematicky i spôsobom podania tradičná autorka. Jej hodnotovo vyvážený postoj k životu a k literatúre je taký pevný a ustálený, až sa zdá, že moderné vývinové vplyvy akoby ju ani nezasiahli. Takáto jej pozícia v literatúre však negatívne neovplyvnila prijímanie jej diel ani u literárnej kritiky, ani u čitateľov. Hierarchia hodnôt v jej tvorbe je jasná a ustálená: dôležité miesto patrí rodine, prírode, vzájomným vzťahom medzi ľuďmi, ale aj vzťahom k prírode a ku všetkému, čo k prírode patrí. Tieto základné hodnotové atribúty svojej tvorby naznačila už v debute O veľkej repe (1951), ale rovnako sú prítomné i v jej nasledujúcich menších básnických skladbách Kvietky (1952) a Veselá škola (1953). Jej prózy So starej horárne (1955) patria ku klasickým hodnotám slovenskej detskej literatúry. Zážitky zo stretnutia s jednoduchým prírodným svetom pôsobili v tomto období v literatúre osviežujúco. Po niekoľkých leporelách sa Haštová preorientovala na opis detského sveta, na záznamy duševných vlastností dieťaťa predškolského veku. V autorskej rozprávke Juro buro (1962) využila guliverovský motív. Ondrejovovskou knižkou Keď pôjdeš horou sa inšpirovala v práci Keď pôjdeš lúkami (1967). Nad týmto svojským spojením umeleckého textu, výtvarného prejavu a botanického herbára stojí všetko sceľujúci detský zážitok. V tvorbe Márie Haštovej pre deti a mládež sa za päťdesiat rokov jej pôsobenia v literatúre pre deti a mládež (od r. 1951 zatiaľ do r. 2001) vyčlenili dva hlavné tematické okruhy: oblasť prírody, a tým i okruh zážitkov viažucich sa k autorkinmu vlastnému detstvu, a oblasť mesta a s ním súvisiaci okruh zážitkov súčasného dieťaťa (sem patrí predovšetkým jej prozaická knižka Ohromná vec, 1984). Pozoruhodné a svojské zostávajú pritom jej prózy z pomocne vyčleneného prvého tematického okruhu – poviedky Zo starej horárne, mozaika krátkych spomienkových príbehov zo spisovateľkinho detstva prežitého v horárni; príbehov napísaných akoby bez úsilia o veľkú literatúru a už vonkoncom bez ambícií rozosmiať čitateľa či prekvapiť ho dobrodružnými činmi postáv. Haštovej diela inšpirované prírodou a detstvom prežitým v harmonickej rodine pod Malými Karpatmi sa stali základnými hodnotami slovenskej literatúry pre deti. Najmä jej prózy Zo starej horárne (1955) si stále nachádzajú nových čitateľov a vychádzajú v ďalších vydaniach. Ľudským rozmerom jej tvorba však zaujme rovnako deti ako dospelých.

Anna Blahová