Mária Jančová

25. 12. 1908
Oravský Podzámok-Dolná Lehota
—  18. 8. 2003
Bratislava
Pseudonym:
Mária Jančová
Žáner:
odborná literatúra, poézia, pre deti a mládež, próza

Životopis autora

Obč. m. Terézia HEČKOVÁ, manžel → František Hečko. R. 1924 – 28 študovala na gymnáziách v Dolnom Kubíne a v Košiciach, 1928 – 29 slovenčinu a francúzštinu na Filozofickej fakulte UK (nedokončila), 1929 – 30 absolvovala kurz na učiteľskom ústave v Bratislave. R. 1930 – 39 pôsobila ako učiteľka na ľudových školách vo Vozokanoch, v Radošine, vo Veľkých Levároch a v Bernolákove, 1940 – 46 žila vo Svätom Jure a v Dolnej Lehote, 1946 – 48 opäť učiteľka na meštianskej škole, 1948 – 60 sa venovala literárnej tvorbe v Martine, 1961 – 66 redaktorka vo vydavateľstve Mladé letá v Bratislave, kde od r. 1966 žila na dôchodku. Prvé básne publikovala časopisecky, knižne vydala zbierky Blahoslavení (1940) a Kvet pri ceste (1947). Potom sa preorientovala na prózu - zbierky poviedok Bochník (1950), Divé husi (1960). Najvýraznejšie sa presadila v oblasti literatúry pre deti a mládež dielami Rozprávky starej matere (1953), O kapsičke, čo nechcela chodiť do školy (1964), Kojko hľadá rozprávku (1965), Carlucci (1966), Braček a sestrička (1973), Žofkine rozprávky (1979). Jej prozaické diela boli preložené do češtiny, lužickej srbčiny, maďarčiny, ruštiny a srbčiny. Venovala sa aj prekladateľskej činnosti z češtiny, ako publicistka uverejňovala spomienkové a literárne články v novinách, ale najmä v časopisoch (Slniečko, Slovenka, Slov. pohľady a i.).