Marián Grupač photo 1

Marián Grupač

15. 1. 1973
Čadca
Žáner:
literárna veda, poézia, próza, iné

Komplexná charakteristika

Hoci je lyrický subjekt Mariána Grupača subjektom dostredivým, nie je to básnik-Narcis. Vo svojej poézii sa nesústreďuje len na vlastné ja, rovnako dobre vníma, preciťuje a básnicky interpretuje aj cudzie ja, životnú skúsenosť iných. Jeho básne majú výrazný reflexívny charakter. S veľkou obľubou hľadá „neobnosené“ slová, archaizmy, nárečové prvky lexiky, a súčasne rád experimentuje s novotvarmi. Formálne sa prezentuje veršami v rozpätí od pevného rytmicko-rýmového pôdorysu, cez rytmizovaný voľný verš až po surrealisticky ladené básne v próze. Grupač je poučený autor a za jeho básnických „učiteľov“ možno považovať nielen Štefana Moravčíka či Vojtecha Kondróta, ale rovnako aj básnikov medzivojnovej literárnej avantgardy. Charakteristické pre jeho básne je radosť z tvorby a zo života, ktorá je často motivickou súčasťou jednotlivých textov: nachádzame ju najmä zo zbierky Dráždenie dažďa. Radosť zo života u Grupača úzko korešponduje s telesnosťou, a to v známych intenciách: minimalizovanie duševného (božského) a príklon k erotike. Výslednicou je vitalizmus – odhodlanie žiť v každej chvíli, o čom nás presviedča napríklad už úvodná báseň ZEMomiriavky: „Smrť / je dobrá / iba pre / mŕtvych“ či „Ach, úbohá!/ Dušu nechaj u Boha / lebo od leta / tvoje telo odlieta / už ku mne / Navždy“ zo zbierky Dráždenie dažďa. Poviedky Mariána Grupača Z podkrovia Európy sú tematicky rôznorodé: od príbehov vidieckych šoférov, starých mládencov až po mestské témy: drogová závislosť, emigrácia, čiže prežívanie života na pomedzí morálnosti a amorality, legálnosti a nelegálnosti. Za poviedkami stojí autorova výrazná životná skúsenosť zdravotníckeho záchranára, ale aj jeho poučenosť súčasnou slovenskou a svetovou literatúrou. Grupač vie preniknúť do osudov svojich postáv, vie nám ich priblížiť so zmyslom pre prekvapivé fabulovanie príbehov. Knižka poviedok Z podkrovia Európy sa stretla s priaznivým čitateľským, ale aj literárno-kritickým ohlasom. Novela Hriešne myšlienky stvárňuje dospievanie chlapca, učňa, ktorý žije mimo domova, na internátnom učilišti. Formálne je komponovaná ako séria listov otcovi, ktorý ho opustil. Výrazná príbehovosť novely je vyvažovaná úvahami a reflexiami mladého hrdinu, ktorý bojuje o svoje miesto na slnku v neprajnom prostredí a v mimoriadne hodnotovo rozkolísanom období po páde komunizmu. Mladý hrdina, učeň Kornel Putka si na vlastnú päsť vytvára mapu minulosti a súčasne skúma možnosti humánnej budúcnosti jednotlivca i sveta, v ktorom sa ocitol. Marián Grupač sa venuje aj literárnej publicistike a recenzistike.

Jozef Čertík