Ľahké a presné načrtnutie situácie s minimom slov, postavené na dvoch-troch nosných obrazoch, metaforách. Úspornosťou a zmyslom pre zvýraznený detail sa Šidlíkove básne približujú k čínskej či japonskej lyrike, aj keď základ čerpá z najlepších tradícií slovenskej poézie.
Maroš Bančej
Šidlík je typický poeta doctus, v jeho poézii sa stretávame s ozvenami viacerých inšpiračných zdrojov. Oblasť tzv. nízkeho v literatúre vhodne dopĺňa intelektuálnymi deformáciami či výstrelkami z klasiky. Keď chce dosiahnuť jednoznačnosť, prikláňa sa k rýmom; metaforický obsah oblieka do hávu gnómy. Šidlík čitateľa hneď na prvý pohľad presviedča o tom, že jeho vzťah k poézii je pravdivý.
Martin Gajdoš
Šidlík pracuje s triádou, často sa hrá a experimentuje so slovom. Niektoré básne akoby už-už chceli smerovať k záumnému jazyku. Prezátvorkovanie mu umožňuje viacznačnosť výpovede. Pre sporadické rýmy, ktoré autor s obľubou v niektorých básniach používa, je dôležitá najmä eufonická funkcia rýmu. Pôsobí ako harmonizačný činiteľ.
Miroslav Kazík
Marián Šidlík sa v poézii neponáhľa, kráča v nej pomaly, nehlasne a nenápadne, no zároveň neprepočuteľne... Zámotky túžob, zámotky sna sú azda najdôležitejším materiálom, z ktorého sa utvára pradivo jeho básní – výpovedí s nesmierne koncentrovaným záberom, so zmyslom pre jemný kontrast...
Etela Farkašová
