Marián TKÁČ v r. 1964 – 67 študoval na Jedenásťročnej strednej škole vo Vranove, 1967 – 72 na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. R. 1972 – 74 referent v Mestskej finančnej správe v Bratislave, 1973 – 74 na základnej vojenskej službe, pôsobil v Bratislave: 1974 – 92 na Ministerstve financií, 1992 viceguvernér Št. banky čs., od 1993 viceguvernér, poradca guvernéra a vedúci archívu Národnej banky Slov. republiky. V 90. rokoch písal odborné a populárne články z problematiky bankovníctva, knihy z oblasti literatúry faktu, 2002 – 08 prednášal na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity. Vydal publikácie z oblasti finančníctva Národ bez peňazí, S vlastnou peňaženkou (obe 1992), Národ a peniaze (1994), Slovenské banky v Uhorsku, Hospodárske súvislosti slovenskej štátnosti (obe 1997), Mali sme bankárov? (2006), publikácie z regionalistiky Krátky slovník nárečia slovenského zemplínskeho z Čičavy (1997), Kniha o Čičave (1998), ako aj beletristické knihy, ktoré sa viažu k jeho rodisku Zemplínske nebo (1997), jeho voľné pokračovanie Zemplínske nebo. Druhá epocha (2009), Veľký sen (2000), Synovia a otcovia (2000). Autor románu Vôňa peňazí (2004), odborných publikácií Stále o tom istom (2002), Bratislavské banky (2006), štyroch rozhlasových hier v seriáli Slov. rody; napísal okolo 1 000 článkov a vysokoškolské skriptá Hospodárske dejiny (2005), Dejiny peňazí (2007).
